Ako kométa, ktorá sa mihla večernou oblohou. Ako dúha, ktorá sa za okamžik rozplynie. Svietiace a žiarivé a oslnivo jasné. Dnes je to tu a jednej noci to zmizne. Ako keď sa stratí slnečné svetlo v zamračenom odpoludní. Ako hrad postavený na piesočnej pláži. Ako nádherná kvetina, ktorej sa nikdy nemôžeme celkom zmocniť. Zrodené k radosti, k nadšeniu ku šťastiu, dnes ešte tu inej noci tam. Ako západ slnka, ktorý umiera s východom mesiaca. Pominulo to príliš rýchlo. Ďakujeme Ti Pane za sladké chvíle, keď sme sa mohli tešiť z Alexandrinej prítomnosti a neprestávame v Teba dúfať naďalej. Nepoznáme Tvoje cesty, ale ako sa Ty rozhodneš, je správne. Alexandra, ostaváš v našich mysliach a srdciach navždy! Ľúbime Ťa! Tvoja maminka a tato