"Ešte včera hladkala som si bruško, ešte včera, vravela som Ti tichúčko,
spinkaj moje malé zlatíčko, nech Ti je vo mne mäkkúčko.
Nech rastieš mi deň čo den ako z vody, Bože, len nech sa nič zlé neprihodí....
Lenže čo včera bol pre mňa krásny sen, dnes je už smutná spomienka len.
V momente zrútil sa mi celý svet... Zlatinko moje, prečo Ťa už niet?































Tvoju tváričku zobrať do dlaní, bolo mojím najvrúcnejším želaním.
Zostala som len prázdna a sama, odišlo si mi niekde do neznáma.
Viem, v nebi Ti je dobre bambuľka moja, no rany moje sa už nikdy nezahoja...
Aj keď mi nebolo súdené držať Ťa v náručí,
nech Ti Pánbožko moju lásku do neba doručí.
Navždy budem tvoja maminka a Ty moja bambuľka malinká..."


Drobček, Bambuliatko naše,
ešte Ťa ani nebolo vidieť a už si ma spravilo
najšťastnejšou maminou pod slnkom.
Od prvého momentu som Ťa ľúbila viac než čokolvek na svete...
Nebolo nám dopriate stretnúť sa, nemohla som Ťa držať v náručí..
S Tebou mi odišlo aj kus srdca... nikdy na Teba nezabudneme...
Spinkaj sladko môj malinký anjelik....
Ľúbime Ťa... mamina a ocino