Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Nekonečná bolesť
 Daniela   22.02.2002   01:52:59 
 RE: Nekonečná bolesť
 Monika   06.11.2007   21:17:22 
 RE: Nekonečná bolesť
 Hana   22.05.2007   11:26:36 
 RE: Nekonečná bolesť
 mayka   24.02.2007   17:59:37 
 RE: Nekonečná bolesť
 mayka   24.02.2007   17:56:36 
 RE: Nekonečná bolesť
 andrea   03.06.2002   09:53:45 
 RE: Moja Pacinka
 Daniela   11.06.2002   16:50:27 
 RE: Nekonečná bolesť
 Ivana   28.02.2002   15:36:27 
 RE: Nekonečná bolesť
 Renata   23.02.2002   21:40:52 
 RE: Nekonečná bolesť
 Petra   22.02.2002   14:13:43 
 RE: Nekonečná bolesť
 Denisa   22.02.2002   10:40:48 
 RE: Nekonečná bolesť
 juraj   17.06.2007   13:57:17 
 RE: Nekonečná bolesť
 Daniela   08.03.2002   10:57:53 
 RE: Nekonečná bolesť
 Jana   03.04.2002   08:18:36 

  Titel : RE: Nekonečná bolesť
Autor: Jana  ()     Datum:  03.04.2002 08:18:36

Milá Daniela,
súhlasím s príspevkom, že príroda to tak vymyslela sama. Hoci mne sa nic podobne nestalo, velmi túžim v budúcnosti po deťoch. Premýšľala som nad tým, a došla som k názoru, že to tak asi naozaj malo byť. Dieťatko by možno vo svojom živote nebolo šťastné, možno choré, trpelo by. Takto je to asi lepšie, je mu krásne v nebíčku a je uchránené od krutostí zlého sveta...
Nevzdávaj sa.
-------------------------------

ďakujem všetkým za oporu a za spomienkovú stránku pre môjho anjelika.
Snažím sa žiť a fungovať nejak ďalej a i vnútorne sa zmieriť s tým, že moja Pacinka priskoro musela ísť..., hoci sme sa na naše bábätko, tak veľmi tešili a s toľkou túžbou ho očakávali.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: