|
Titel : RE: Velka bolest
|
Autor: tana
()
Datum: 06.03.2003 15:07:39
Chcela by som vam vsetkym povedat par povzbudivych slov o tom, ze zivot je predsa len krasny a vzdy je sanca dockat sa svojho ziveho anjelika. Vravim to z vlastnej skusenosti. O prve babetko som prisla v 14 tyzdni, ked mi takisto na ultrazvuku a tiez nie zrovna najcitlivejsie oznamili, ze srdiecko nebije a musim absolvovat interupciu. Prekonali sme to s tazkostami s manzelom asi po roku a znova som otehotnela. Uz sme citili pohyby, tesili sme sa ze sme za vodou a dalsi potrat uz nehrozi, vyberali meno a vsetko co k tomu patri, ked som v 24 tyzdni ucitila kontrakcie a uz vsetko islo ako na beziacom pase, predcasnemu porodu sa zabranit uz nedalo a nase vysnene babetko zilo len par hodin. Ale aj to sme prekonali a nakoniec som otehotnela po treti raz a pod silnym psychickym tlakom, v neustalom strachu som predsa len stastne donosila a porodila krasneho zdraveho chlapceka, ktory ma uz tri roky a sme velmi stastni, ale aj tak myslime na nasich anjelikov (krasne ste to nazvali), co tu uz s nami nie su.
Vlastne som len chcela povedat, nevzdavajte sa...raz sa vsetko na dobre obrati....
|
|
|
