|
Titel : RE: moja laska
|
Autor: mirka
()
Datum: 02.05.2017 08:20:52
Ahoj Juditka, velmi ti dakujem ze si mi napisala. Moj syncek sa volal Janko, po mojom muzovi. Malý ked sa narodil, bol v 29 tt. Kedze som zacala krvacat doma (odlucovala sa placenta) nasledovala akutna sekcia, cize mi nestihli ani pichnut kortikoidy na plucka, avsak narodil sa prvý den mal prístroj a na druhý uz len hadicku. Bol silny a verila som ze to zvladne. na tretí den uz dýchal uplne sam. Bola som hrdá na neho. Vo vnutri som si vravela, uz ked som ho nedokazala donosit do spravneho týzdna aspon on vie byt tak silny ze to zvladne. Prisiel 4 den na antolskej a dr mi oznamila v rýchlosti ze ma zvýsenu teplotu, dva krat vracal, zvýsena zltacka a nizka akcia srdiecka. Len sa mi podlomili kolena a prisiel plac. Na dalsi den mi druha DR. oznamila ze malý nemal mlieko, a ani oni nemaju tak mu dva krat dali umelé mlieko, ktoré nasledne dva krat vyvracal. neskor sa opat stabilizoval teda podla dr....Pýtam sa sestier z oddelenia ma moj malý nejaké zasoby mojho mlieka? tvrdili ze nie, tak som utekala odsavat na dalsi den mi druha sestra povedala ze ma v zasobe 80ml. skoro som odpadla. Neviem ako to tam maju porobene, ked kazda povie nieco ine. kazdopadne prisiel pondelok (mala som ist prec z nemocnice). Vo vnutri som citila, že ak odidem ze sa malemu pohorsi. ale to uz bola moja prepustacia sprava spísana a ja som bola zbalena. isla som si este na ich oddelenie odsavat mlieko. Pozeram na maleho ako krasne spi, ale ten spanok striedala intervalova placliva bolest. pýtam sa dr. neboli ho brusko, ona ze nie to je v poriadku. Moj muz prisiel pre mna a odviezol ma domov. do stupavy. prisiel za 3 hodiny a oznamil mi ze ho preventívne vezu na kramare, nakolko oni nemaju ziadneho doktora. chirurga, ze nieco s crievkami. Nasadli sme do auta a isli na kramare. tam nam doktor oznamil, ze malý ma perforaciu crievok. (prasknutie na niekolkých miestach, nakolko bol este traviaci system nedovynutý). Ale oznamil nam ze prisiel v tak kritickom stave ze ho nemoze operovat hned, a musia ho stabilizovat. tvrdil ze uz to musel mat 3 dni. a bolesti. ta predstava ma zozierala pomaly zaziva. prezil na liekoch a na samostatnom dýchani celu noc. utorok 25.4.2017 ho poobede isli operovat. nakolko som nevladala od placu ani dýchat moj muz isiel do nemocnice sam, kde cakal pred operacnou salou. zrazu mi vola s placom ze uz to tam sam nezvlada. sadla som do auta a letala za nim, hovorila som si ze my dvaja musime byt pri sebe a ja nemozem sobecky cakat doma na výsledok. prisla som objala ho a do 10 min dosla doktorka a oznamila nam ze malý operaciu neprezil. Ked nam vysvetlovali ze pri týchto detoch chodia lupou crievko po crievku, dierka po dierke odstrihnu a zasiju hovorila som si toto nemoze byt pravda. ta bolest ze som tu ja a moje dieta uz nie je tak silna a neopísatelna, ze dnes je to presne týzden a mam pocit ze sa nic nezlepsilo. akurat su tu tie pohlady ludi, ktorý trpia pri pohlade na mna, ako moj muz (ktorý neviem kolko este zvladne) a ja neviem ci im vycitat ze neplacu so mnou a hovoria o buducnosti ako o garancii ze bude vsetko ok alebo im vynadat ze sa tak isto netrapia. kazdopadne viem ze to je zle ale toto by som nikomu nepriala zazivat. take prazdno, nemat radost, nedokazat zachytit myslienku, sustredit sa na cokolvek. nejde mi to. bolest je silnejsia. Plus ten strach z mozneho druheho dietata je tak velký. momentalne som v stave ze sa chcem utapat v ziali. v kazdom pohlade do zrkadla sa vidim ako som este pred 3 týždnami nosila pod srdcom dietatko ktoré sme si s muzom vysnivali. ked vidim jazvu poviem si, katastrofa a nema ani zmysel. lebo co z nej vyslo uz neexistuje. moje telo je tak znicene a zhumplovane a to mam 28 rokov. ze mi je do placu. cela radost z toho ake sme mali mat krasne leto, ako som si chvile s mojim janickom predstavovala je prec. a ja len pozeram doblba a neviem co robit. neviem sa vratit ani k domacnosti k bezným cinnostiam. co horsie ze moj muž ich kvoli mojmu rizikovému tehotenstvu robil 8 mesiacov. a teraz ich neviem stale zacat robit ja. plus pocas toho ako som lezala doniesol domov moj muz kocik od znameho. moja mama zurila ze povera je povera. ja som si hrdo povedala na povery ja nedam. teraz uz viem a cakam kým ich moj muž, vsetky veci neodnesie z nasho domu niekam velmi velmi daleko. plus takto minulý rok som bola v praci presne 25.4.2016 prisla som domov a pred domomo policajne auta. (razia) mojho muza odviezli a ja som nevedela ani kam. kedy ho uvidim, komu volat, kedze som nebola doma zabavili nam aj mne uplne vsetko, vratane penazi co som mala po predaji bytu takze som nemala peniaze ani na pravnicku. v ten den som myslela ze umriem, nevedela som nic....a velmi to bolelo...moj syn zomrel presne 25.4.2017. je to nejaké znamenie si hovorim? alebo len blba nahoda? mam na cela napisane smoliarka? a nakladajte jej kolko este zvladne? muz mi hovori neboj sa este nas len krasne caka. pytam sa ho kedy?najradsej by som uz teraz bola tehotna. ale tak velmi sa bojim. keby mam prist este o jedno dietatko alebo by malo mat komplikacie umriem...neviem ako mam teraz zit dalej, ako sa tesit ze to druhe bude uz vsetko v poriadku. neviem ci navstivit doktora aby mi pomohol cez to prejst.? ja naozaj neviem...len prosím a teraz neviem koho ci boha? alebo prirodu? aby to prestalo tak boliet a aby mi dali sancu byt maminou zdraveho dietatka a aby som sa prestala bat. a skusila to este raz...velmi ta obdivujem ze si toto zvladla ako si zvladla. ja pri mojej sekcii mozem mat asi prve dalsie dietatko az za dva roky. a ten cas tak boli a pomaly plynie....mirka
|
|
|
