|
Titel : RE: moja laska
|
Autor: Judita
()
Datum: 06.05.2017 14:58:22
Ahoj. Mirka je to ešte moc moc čerstvé. Úplne Ťa chápem a ver mi, že tu každá z nás aj vie ako sa cítiš aká je to obrovská neopísateľná bolesť čo teraz prežívaš. A hlavne tá prázdnota....to je strašné...niekoľko mesiacov dieťatko nosíme pod srdcom potom príde deň s veľkým D a zrazu NIČ iba veľká prázdnota. Na našich anjelikov nikdy nezabudneme vždy tu budú s nami. Raz sa s nimi stretneme a budeme opäť spolu. Ja som si nechala všetky Davidkove hračky ako aj oblečenie čo mal naposledy na sebe v nemocnici. Vieš on žil s nami aj doma. Držkaj sa, skus sa s niečim zamestnať s niečim čo Ťa baví, či si rada robila pred tým než si otehotnela. Ja som taktiež chodievala k psychologicke, ale iba mesiac...necítila som sa o nič lepšie tak som prestala k nej chodiť. Potom som bola stále na PS (play station) čo som nikdy pred tým nechodila a teraz už ani nechodím, ale tam som stále hrala strategické hry a vôbec som nevnímala okolie, ale muž mi to po čase zakázal (čo aj dobre spravil) a tak som začala veľa čítať....proste som stále hľadala niečo len aby som nemyslela na Davidka a na tú bolesť. Potom som si našla túto stránku a bola som tu každý deň....a deň čo deň tu pribudla stále nova a nova mamička, ktorá prišla o svoje dieťatko. Je to niečo strašne. Vieš čo mi pomohlo? Bratova žena porodila rok nato čo Davidko nás opustil....ten malý človiečik mi pomohol. Toľko veľa síl mi dodal a ja som bola opäť šťastná a až vtedy som si uvedomila, že nechcem takto žiť sama, že chcem byť opäť matkou a rok nato sa mi narodil Danko. Takže neboj sa to príde samo len to netreba siliť. Malý Janko zostane vždy s Tebou bude pri Tebe stále
|
|
|
