Titel : Moje nenarodene deti
|
Autor: Danuša
()
Datum: 07.10.2002 15:36:43
Neviem, ci bude niekoho moj pribeh zaujimat, ale mozno sa najde niekto, kto prezil nieco podobne. Je o tom, ze kazdy si v zivote nesie svoj vlastny kriz... Zhruba pred rokom som potratila svoje dietatko v 12-tom tyzdni tehotenstva a vtedy som bola tak nestastna, myslela som, ze sa zblaznim (prispel k tomu aj "citlivy pristup" v nemocnici.)Po 3 mesiacoch som bola opat tehotna a stastna, plna optimizmu a viery, ze tentokrat to dobre dopadne.Nedopadlo. V maji tohto roku mi v nemocnici diagnostikovali mozgovy nador. O dietatko som prisla v 4-tom mesiaci (uz som citila pohyby) a nasledoval pobyt v nemocnici, leto som prezila kazdodennym ozarovanim a so vsetkymi negativami s tym spojenymi. Je oktober a je doba, kedy by som svoje dietatko priviedla na svet. Miesto babatka mám za sebou narocnu liecbu, vypadane vlasy a obrovsku chut zit.Svoj boj som este nevyhrala, ale mam obrovsky motiv:svojho 7-rocneho syna a skveleho muza, ktori mi uzasne pomahaju. A este nieco: viem, ze uz nikdy nebudem moct mat dieta, niekedy mi je z toho strasne smutno, ale v zivote by sa mal clovek tesit z toho, co ma... Bolest ma mnoho podob, no nech je aka chce , musime bojovat, pretoze o tom je zivot.Prajem vsetkym, ktori si moj pribeh precitaju, aby v sebe nasli silu prijat nepochopitelne a aby sa nikdy nevzdali... Danusa.
|
|
|