Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o všeličom je tu pre Vás všetkých. Jednoducho píšte o svojich starostiach,
či radostiach, bolesti a šťastí ......
Alebo nám napíšte svoj názor na stránky Anjelikov.


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Moje nenarodene deti
 Danuša   07.10.2002   15:36:43 
 RE: Moje nenarodene deti
 zuzana   15.07.2003   00:29:44 
 RE: Moje nenarodene deti
 Denisa   13.10.2002   15:53:22 
 RE: Moje nenarodene deti
 Monika   10.10.2002   19:45:41 
 RE: Moje nenarodene deti
 Lucia   10.10.2002   15:29:40 
 RE: Moje nenarodene deti
 Majka   08.10.2002   09:33:49 

  Titel : Moje nenarodene deti
Autor: Danuša  ()     Datum:  07.10.2002 15:36:43

Neviem, ci bude niekoho moj pribeh zaujimat, ale mozno sa najde niekto, kto prezil nieco podobne. Je o tom, ze kazdy si v zivote nesie svoj vlastny kriz... Zhruba pred rokom som potratila svoje dietatko v 12-tom tyzdni tehotenstva a vtedy som bola tak nestastna, myslela som, ze sa zblaznim (prispel k tomu aj "citlivy pristup" v nemocnici.)Po 3 mesiacoch som bola opat tehotna a stastna, plna optimizmu a viery, ze tentokrat to dobre dopadne.Nedopadlo. V maji tohto roku mi v nemocnici diagnostikovali mozgovy nador. O dietatko som prisla v 4-tom mesiaci (uz som citila pohyby) a nasledoval pobyt v nemocnici, leto som prezila kazdodennym ozarovanim a so vsetkymi negativami s tym spojenymi. Je oktober a je doba, kedy by som svoje dietatko priviedla na svet. Miesto babatka mám za sebou narocnu liecbu, vypadane vlasy a obrovsku chut zit.Svoj boj som este nevyhrala, ale mam obrovsky motiv:svojho 7-rocneho syna a skveleho muza, ktori mi uzasne pomahaju. A este nieco: viem, ze uz nikdy nebudem moct mat dieta, niekedy mi je z toho strasne smutno, ale v zivote by sa mal clovek tesit z toho, co ma... Bolest ma mnoho podob, no nech je aka chce , musime bojovat, pretoze o tom je zivot.Prajem vsetkym, ktori si moj pribeh precitaju, aby v sebe nasli silu prijat nepochopitelne a aby sa nikdy nevzdali... Danusa.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: