| Titel |
Autor |
Datum |
|
|
Eva M.
|
06.11.2002 10:47:26 |
|
|
Rasto
|
07.11.2002 07:46:43 |
|
|
Eva M.
|
07.11.2002 23:26:10 |
|
|
Denisa
|
10.11.2002 23:15:12 |
|
|
Eva M.
|
08.11.2002 08:27:11 |
|
Titel : Pozdrav od Denisy
|
Autor: Denisa
()
Datum: 10.11.2002 23:15:12
Ahoj vo spolok :-)
ďakujem Ti Eva, že si nám napísala tip na dobrú knihu. Verím, že mnohým, ktorí majú pochyby, či vnútorné trápenia alebo len záujem prečítať si niečo pekné a zaujímavé zároveň, môže byť práve táto knižka veľmi dobrým "priateľom".
Teraz by som sa chcela aspoň krátko vyjadriť na teologickú tému, ktorá sa začala pomaly ale isto preberať na stránkach Anjeliky.
Som rada, že sa na stránkach diskutuje o rôznych témach, ale na Anjelikoch nebudem otvárať špeciálne fórum o teológii a pod. Tieto stránky chcem venovať najmä rodičom, ktorí stratili svoje detičky. Aby vo svojich ťažkých chvíľach života našli aspoň malý ostrovček pochopenia pre ich slzy a zármutok.
Takže všetky podobné diskusie som presunula do fóra 'o všeličom', kde sa môže diskutovať o rôznych možných témach, pokiaľ aspoň trochu zodpovedajú téme stránkam Anjeliky. Taktiež v tomto fóre sú zahrnuté rôzne pozdravy od návštevníkov stránok.
Ak už vytvoriť ďalšie nové fórum, radšej sa zaoberám myšlienkou uviesť fórum pre rodičov, ktorí majú za sebou ďalšie tehotenstvo práve po strate dieťatka alebo sa len pokušajú mať ďalšie detičky, či už i také témy, ako sa vyrovnať so životným úderom, keď už ďalšie tehotenstvo po úmrtí dieťatka nie je možné a pod.
Takéto témy by som rada uvítala na stránkach Anjeliky. Myslím, že by to bolo o veľa osožnejšie ako neustále polemizovanie o tom čo je po smrti. Myslím, že nik na tieto otázky nemá odpovede a každý máme vytvorený ten svoj obraz, v čo veriť chceme a ktorý je nám srdcu blízky.
------------------------
A ešte pár riadkov pre Rasťa :-)
Viem, že ste presvedčený o svojom pohľade na svet i "o živote po živote" a nechcem Vám oponovať. Možno máte i pravdu a možno má pravdu i pani Eva a možno ani jedno nie je tak, nikomu neviem dať odpoveď.
Ale tie Vaše riadky o neustálej vine a pikaní za niečo, čo sme v minulých životoch "spáchali" sa mi skutočne nepáčia a zakaždým musím súcitiť a ľutovať každého smútiacieho rodiča, ktorý si tieto riadky prečítal.
Teraz si asi myslíte, že nechcem počuť Vašu "pravdu" a zakrívam si oči pred Božou spravodlivosťou a podobne, ale nie to je dôvodom.
Môj názor je úplne jednoduchý, a síce žiadnemu smútiacemu človeku, ktorý stratil niekoho milovaného, to nepomôže.
Niekedy mi práve tieto riadky pripadajú ako tá veta, čo ma neustále po strate mojej dcérky zraňovala a síce: "Je to tak lepšie....". Vy ste pre zmenu písal 'Vaše deti neboli nevinné, ale len pikali za svoje činy z minulých životov. Alebo sme si my sami priniesli niečo z min. života, prečo muselo naše dieťa umrieť....'. Pre každého milujúceho rodiča, ktorý by dal všetko za to, aby svojmu dieťatku mohol nejak pomôcť, ktorý by všetko urobil pre jeho blaho, sú to riadky veľmi bezcitné.
Situácia rodiča je už dosť sama o sebe tragická a bolestná, veľmi ťažko musí svoj smútok prepracúvať, aby sa aspoň trochu zmieril s touto stratou a mohol sa vydať cestou života ďalej.
A keď si ešte zronený rodič má prečítať riadky o svojich, či vinách a pikaní svojho dieťaťa. Myslím, že to je už na jedno ubolené srdiečko skutočne priveľa.
Taktiež zaoberať sa podobnými myšlienkami je skutočne neopodstatnené, často i nezmyselné a už vôbec nie sú žiadnym "liekom" na vyrovnanie sa so stratou blízkeho.
Osobne si myslím, že život je veľký dar a vždy by sme ho mali prežiť ako jediný, ktorý sme dostali, tak ako len najlepšie vieme. A nikdy sa netrápiť nad myšlienkami, aké boli naše životy "predtým", ak nám boli vôbec nejaké "niekedy" darované....
S pozdravom pre všetkých
Denisa
|
|
|
|
|
