Titel : RE: moj prvy milovany syncek
|
Autor: ada
()
Datum: 27.11.2012 14:39:49
ahoj,neviem čo ti napísať,ja aj napriek tomu,že mám teraz 9 mesačného synčeka,prepadá ma smútok za mojimi detičkami,ktoré nám odišli spontánnym potratom.tak veľmi by som chcela aby žili,tak veľmi som im chcela darovať život a nedala som.Verím že to prebolí,a že nájdeš v živote troška radosti,lásky v kruhu najbližších.viem že človek nezabudne,ale musíš žiť aj pre manžela,a neviem,či máš detičky,ak áno aj pre ne tu musíš byť.Musíš sa usmievať na život,aj ked niekedy na silu,ale smútok ti nepomôže,nepridá na zdraví... hovorím z vlastnej skúsenosti,tak som sa trápila,až som skončila na psychiatrii,ani teraz to nie je dobré,ale je to o kúsok lepšie,aj ked sa borím cez rôzne iné problémy,viem že je tu môj manžel,a môj krásny šimonko a kvôli ním sa musím zasa postaviť a kráčať dalej...ale presne ti rozumiem,niekedy je to na nevydržanie a ten smútok a žial nechcú odísť.Budem ti držať palce,aby to čím skôr prešlo.pozdravujem.
|
|
|