Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, rada Vám chcem predstaviť Poradenské fórum na internetových stránkach Anjeliky. Na jeho vedenie sa podujal lekár - sám postihnutý stratou dieťatka. Pred niekoľkými rokmi sa jeho manželke predčasne narodili dvojičky chlapci. Obidve detičky od začiatku statočne bojovali o život, žiaľ jeden z chlapčekov po 14 dňoch života musel odísť do nebíčka....
Poradenské fórum je určené všetkým postihnutým rodičom, ktorí stratili dieťatko počas gravidity alebo krátko pred pôrodom, počas neho alebo po pôrode. Môžete položiť otázky týkajúce sa napr. ohrozenia života dieťatka. Taktiež všetky možné otázky k úmrtiu dieťatka od prvých týždňov jeho života až po pôrod. Alebo otázky ohľadom nedostatočne pochopenej, či vysvetlenej príčiny úmrtia a pod.
Prosíme o porozumenie: Otázky zo všeobecno-gynekologickej poradne, nepatria do tohoto fóra. (Jedná sa napríklad o otázky o nepravidelnej menštruácii, problémy s otehotnením, antikoncepcia, liečba zápalov alebo hrčiek na prsníku a pod.; tieto problémy sa riešia v poradniach na mnohých iných internetových stránkach).

 

    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 moj prvy milovany syncek
 Miška   27.11.2012   13:59:42 
 RE: moj prvy milovany syncek
 ada   27.11.2012   14:39:49 

  Titel : RE: moj prvy milovany syncek
Autor: ada  ()     Datum:  27.11.2012 14:39:49

ahoj,neviem čo ti napísať,ja aj napriek tomu,že mám teraz 9 mesačného synčeka,prepadá ma smútok za mojimi detičkami,ktoré nám odišli spontánnym potratom.tak veľmi by som chcela aby žili,tak veľmi som im chcela darovať život a nedala som.Verím že to prebolí,a že nájdeš v živote troška radosti,lásky v kruhu najbližších.viem že človek nezabudne,ale musíš žiť aj pre manžela,a neviem,či máš detičky,ak áno aj pre ne tu musíš byť.Musíš sa usmievať na život,aj ked niekedy na silu,ale smútok ti nepomôže,nepridá na zdraví... hovorím z vlastnej skúsenosti,tak som sa trápila,až som skončila na psychiatrii,ani teraz to nie je dobré,ale je to o kúsok lepšie,aj ked sa borím cez rôzne iné problémy,viem že je tu môj manžel,a môj krásny šimonko a kvôli ním sa musím zasa postaviť a kráčať dalej...ale presne ti rozumiem,niekedy je to na nevydržanie a ten smútok a žial nechcú odísť.Budem ti držať palce,aby to čím skôr prešlo.pozdravujem.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: