Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 DAKUJEM
 vali   06.08.2010   14:14:47 
 RE: DAKUJEM
 evit@   19.10.2010   14:49:31 
 RE: DAKUJEM
 vali   21.10.2010   13:43:39 

  Titel : DAKUJEM
Autor: vali  ()     Datum:  06.08.2010 14:14:47

Dakujem Bohu, alebo osudu, ze mam dve krasne a zdrave deticky, ktore sa mi narodili po strate nasej prvej dcerky. Zivot sa mi vtedy zdal neznesitelny a zbytocny, a bola som presvedcena, ze sa z toho soku a smutku nikdy nedostanem. A chcela som, aby sa smutok, truchlenie a spomienky stali naplnou mojho zivota.
Nejako, neviem presne v akej chvili, sa ten smutok stisil a ta skusenost sa stala mojou sucastou. Dnes len tisko smutim, no obcas este stale prezivam tu beznadej, co som vtedy citila. Neviem ako, ale otocila som sa k zivotu, bez toho, aby som zahodila minulost.
Dakujem nasmu anjelikovi, a prosim ho, aby sa mi v mojich snoch sem-tam zjavil...aby sme este prezili chvilu spolu.
A dakujem mojim detom, ktore mi ukazali, ze aj zjazvena dusa moze dalej zit. Taktiez manzelovi, rodine za podporu a Evitke.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: