|
Titel : .....
|
Autor: Suzzane
()
Datum: 18.06.2003 21:03:38
Pozdravujem vsetky statocne, ubolene mamicky :o) Som tiez jednou z vas, stratila som dietatko v 28.tyzdni tehotenstva kvoli jednemu cloveku ktory sa ponahlal nevedno kam :( Mala som dopravnu nehodu pocas jazdy v autoskole, s velmi vaznymi zdravotnymi nasledkami :) Zomrelo mi dietatko - chlapcek, a takmer aj ja :o( Mna sa im podarilo zachranit, avsak som nemala moznost vidiet svojho synceka, kedze este tyzden som nebola schopna vnimat svet, manzel s nim stravil nejaku chvilku, urobil mi fotku, bol velmi statocny za co mu dakujem, za jeho oporu, lasku aj ked bol v tych chvilach uplne sam, bez opory, veril, veril ze nas maly anjelik tiez uz je v nebi, ze bude strazit nase kroky a to mu dodavalo silu. Pokrstit nam ho nechceli, nezijeme na slovensku a tu to nerobia, tak ho pochovali, bez bozieho pozehnania a aj bezo mna :( Ja som sa vratila do reality az ked uz bolo po tom vsetkom, velmi som smutila, bol to pocit ktory ked niekto nezazije vlastne ani nepochopi. Dlho ocakavane dietatko, malinke stvorenie zrodene z lasky a pre lasku tu zrazu nie je medzi nami, nevidime ho, ja vsak verim ze ono je tam hore, pozera na nas a ochranuje nase kroky :o) v nemocnici mi urobili testy a vysetrenia a zaver bol pre nas sokujuci, uplne minimalna sanca aby som niekedy este mala dieta. V prvej chvili mi napadlo ze uz nemam preco zit, cely zivot som tuzila po dietati a zrazu mi povedia ze ho uz nikdy mat nebudem, v 22 rokoch :o(( Uz som ani nechcela zit. Manzel objednal na tyzden chatu v alpach, iba pre nas dvoch, pre nas aby sme boli spolu, aby sme sa spolu vrovnali s tym zialom. Nechcela som ist, uplne pre mna prestal existovat cely svet. Nakoniec som vsak isla, cele dni, vecery sme spolu presedeli pred krbom, dodal mi tolko sily a odvahy za tych niekolko dni, ze sme sa rozhodli ze to budeme skusat dalej, ze veda sa obcas moze mylit. Ruka v ruke sme sa vratili domov, zivot isiel dalej, boli sme tu my dvaja a museli sme zit jeden pre druheho a pre buducnost. Tak sme si to slubili aj pred Bohom. Prvy krat sme to skusili az po 5 mesiacoch, boli sme odhodlany urobit vsetko pre to aby sme mali dietatko. Teraz treti rok po tej osudnej nehode som mala menstruacny cyklus 21.januara naposledy, presiel mesiac a stale sa ziadne krvacanie nedostavilo, urobila som si tehotensky test, bol vsak negativny, takto to bolo este v marci, ziadny cyklus, tehotensky test negativny, dohodla som si teda termin u gynekologa a 11.marca sme spolu s manzelom isli k lekarovi, velmi sme sa bali, ale velmi sme aj dufali a na ultrazvukovom vysetreni nam lekar povedal to co som si myslela kedysi ze uz nikdy nebudem pocut, ze som tehotna, ze budeme mat dietatko :) manzel sa v uzase len pytal ci je to pravda, objimal ma a nakoniec to pravda je, urobili nam mnozstvo testov a vysetreni, dietatko je v uplnom poriadku, ja tiez, avsak aj tak ma radsej sleduju castejsie :o) teraz sme v 21.tyzdni a zevraj mame v brusenku male nezbedne dievcatko :o) Takze nadej zomiera posledna a mozno nas maly anjelik nam poslal z lasky niekoho koho budeme milovat tak velmi ako milujeme jeho, nas maly anjelik Christian, dievcatko bude mat meno Christina, jeden anjelik v nebicku a jeden s nami, oboch vsak lubime rovnako :o) Takze mamicky nevzdavajte sa, vasi anjelikovia su s vami, pozeraju na vas z neba a urcite vam zoslu druheho anjela, anjela z lasky a pre lasku :o)
Zelam vsetkym vela lasky, porozumenia a bozieho pozehnania :o)
Suzzane
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
