Z oblohy stekajú, studené slzy, Bol som tak hlúpy a trochu drzý. Obloha plače za celý svet, Hudba z raja dnes musí doznieť. A samé vojny, násilie, smrť... ...nič iné už nepočuť. V diaľave vytekajú slzy z božej rany, Zas satan zviedol nevinne panny. A ja len vyčkávam, či ťa stretnem, Satan ťa poznačil, odlíšiť ťa neviem. V noci či vo dne duše sa spoja, Myslel som chvíľu, že budeš moja. Satan mi zakrýva plameňmi oči, Na moje city stále útočí. A ja som zronený, a taký slabý, Už útočia na mňa aj pekelný drábi. Peklo ťa láka viac, šancu byť so mnou si mala Tam v hlbinách zla hľadáš svojho kráľa... Obloha plače, a ja na teba myslím Mal som možno ja byť tým zlým... Zabudnúť nemôžem, ty si to zvládla, veď pri tebe nejedna hlava padla. A keď aj za noc oblohu obehnem, každý deň si na teba spomeniem.	V noci nespávam na nohách bdiem, Ty si mi ukradla, môj posledný sen. A keď ma únava zráža do kolien, Že si v srdci sama o tebe viem. Satan sa smeje nad svojím svetom, berie si všetko, čo patrí deťom. A v oblohe nachádza posledné slzy, kradne ich smädným, je trochu drzý. Boh sa len pozerá, on s tým nič nemá, dávno už zabudol na ľudské mená. Sková sa do kúta, kde diabol nemôže, svetu už ozaj nik nepomôže. Mne sa svet zrútil, neviem viac plakať, na lásku budem ešte večnosť čakať. Dokážem že niesom iba človek, dám si božský vesmírny oblek. A teraz pochopím, keď oblohu obehnem, lásku si nenájdem , ani na ňu nespomeniem. Som chladný strážca, ochranca samoty, pri mne slzu nevyroní ani obraz chudoby. A bude horšie sľubujú proroci, človek vraj zahynie ostanú otroci. Spomienky nezmiznú putujú vesmírom, satan ten pekelným je krvilačným upírom. Poníži mňa, zahubí teba, potom sa nám vysmeje že tak nám treba. Ty si lásku nenájdeš, ja ju mám pred očami, viac sa neukryješ nebo bude nad nami. Ja ostanem sám, ty však nebudeš sama pretože z nebíčka ťa volá mama.
	http://www.anjeliky.sk