Milý Okrem dosky, ktorú máš na cintoríne v Leviciach Ti chcem urobiť miestečko malinké aj tu na spomienku nám, Tvojim rodičom. Tešili sme sa na Teba veľmi, už si bol skoro u nás, žiaľ nepodarilo sa nám Ťa vidieť živého, aj keď si už bol "veľký" v maminom brušku.

O tom, že sa staneš našim anjelikom, si sa rozhodol bez nás, veľmi nás bolí Tvoja neprítomnosť, lebo sme sa na Teba tešili, chceli sme Ťa veľmi, už si mal u nás doma nachystaný svoj hrejivý domov - svoje hniezdočko, kde by Ti určite nič nechýbalo. No aj tak Ťa obidvaja - Tvoj ocino a mamina ľúbime a nikdy ľúbiť neprestaneme. Každý jeden deň si na Teba spomenieme, raz myšlienkou, inokedy modlitbou alebo zapálením sviečky na tom Tvojom miestečku na cintoríne. Si náš ANJELIK, si pri pánu Bohu, tak Ťa prosíme, aby si ani Ty na nás nezabudol, my na Teba s maminou myslíme stále, to vieš. My dvaja s maminou si spolu stále so sebou   nosíme toto srdce - to je Tvoje srdce  —» Jediné, čo mi pripomenie najviac okolnosti Tvojho odchodu, je skladba Anjelik môj, preto na záver úryvok: Anjelik môj, kde lietaš, že pri mne blízko nestojíš, keď si so mnou - žiaru nevidíš. Kto vie jak vôbec vyzeráš, akú máš farbu krídel, možno si vzduch a vánok náš, myslím, že aj tak viac podôb máš ... ... môj anjel z neba padá, hladká ma kvapka za kvapkou, už nie som smutná - viem je so mnou. Môj anjel lieta nado mnou, je strážcom mojich krokov, ja viem, že vždy rád priletí, viem, že sa v diaľke snáď nestratí. Môj anjel lieta námestím, je strážcom mojich krokov, ja viem, že vždy rád priletí, keď sa mi z tváre smiech vytratí, ja viem, že vždy rád priletí, keď sa mi z tváre smiech vytratí. S láskou, Tvoji milujúci rodičia Monika a Dušan