« Spomienka na Filipka

Som ženatý už cca 2,5 roka, sobáš bol v kostole. Manželka je tiež veriaca. Počas známosti "chodenia" a ani počas cca 1 roka už manželstva sa nám nedarilo otehotnieť. Navštívili sme lekárov, no ostalo len na skúšaní prirodzenou cestou alebo prípadne na našom výbere určitého centra asistovanej reprodukcie. My sme sa rozhodli po dobrom roku neúspechu ísť na IVF, tzv.umelé oplodnenie, pričom sa použili moje a manželkine bunky. V jednoduchom povedané celé to spočíva v tom, že sa tieto (dotyčné) bunky osamostatnia a v prísne aseptickom laboratóriu za prísnych podmienok na teplotu, vlhkosť, atď. sa tieto bunky nechajú. Bunky tým, že sú v určitom štádiu zrelosti spolu na jednom mieste (sterilná sklenená miska), sa majú teda možnosť stretnúť a po vrátení takých oplodnených "tehotných" buniek do tela ženy, žena môže otehotnieť s oveľa vyššou pravdepodobnosťou. Touto cestou IVF (in vitro fertilizácia) sa dá dosiahnuť, prakticky napomôcť otehotneniu. Toto práve robia v dotyčnom centre. Sú síce námietky, že metóda nie je prirodzená a teda nemusí byť vždy v súlade s vôľou Božou, no my sme manželia a priniesť na svet potomka a vychovávať ho vo viere (pripomínam, že je to o.i. aj súčasť manželského sľubu) považujem za moju NAJVYŠŠIU PRIORITU, nad ktorú proste niet. Preto sme to dobrovoľne podstúpili. Počali sme presne 24. januára 2008 náhodou, tu sa to náhodou dá povedať pomerne presne. Čakali sme chlapca, všetko bolo v poriadku, riadny termín pôrodu sme podľa štandardných výpočtov od lekárov mali mať 15. októbra 2008, ale odchýlka +/- 3 týždne by vôbec nevadila, žiadne predčasne narodené dieťatko. Väčšia odchýlka od vypočítaného termínu až do 5 týždňov by sa posudzovala za mierne predčasný termín pôrodu. Počas 35. týždňa gravidity sme už po porade s ošetrujúcim lekárom uvažovali o skrátení termínu pôrodu, lebo manželka bola riziková a teoreticky by sme mohli tým ohroziť aj dieťatko. Na poslednom bežnom vyšetrení (počas 35.týždňa) synček žil, na vyšetrení ultrazvukom nevykazoval žiadne neobvyklé znaky. O 4 dni na to manželka prestala cítiť pohyby a tak sme zašli na gyn.-pôr. pohotovosť. Na vyšetrení nám lekár konštatoval smrť nášho prakticky zrelého, na pôrod - pripravovaného synčeka. Objednali nás na pôrod o 2 dni potom, než sme sa to dozvedeli. Pôrod, ktorý trval 3 dni (odborne povedané - krček maternice sa nechcel otvárať), manželka za veľkých bolestí porodila nášho mŕtveho synčeka. Mal som to šťastie - na moju intenzívnu žiadosť mi ho na doslova pár minút ukázali a potom viac už nie. Pôrod bol 10. 9. 2008 v Levickej nemocnici. Potom už som iba vybavil spopolnenie telesných pozostatkov a pohreb v urnovom háji tu v Leviciach. Tam chodievame každý týždeň a zapálime so ženou sviečku a modlíme sa, aby sa ten náš Anjelik mal dobre a aby na nás nezabudol. Tiež sa tam modlíme, aby nás nenechal samotných dvoch, prosíme, aby nám doprial ešte aspoň jedno dieťatko, ktoré si veľmi želáme.

« Spomienka na Filipka