Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
Články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 
 

Info    
                                                   ....Ak nosíš v sebe nebo,
                                                                  nájdeš ho všade....

Radi píšete, čítate básne?
Napíšte i nám. V tejto časti ich rada zverejním; e-mailová adresa: info@anjeliky.sk


.....Všetci sme anjeli, len s jedným krídlom.
A môžeme lietať len vtedy, keď objímame jeden druhého....

                                                     Autor: Luciano DeCrescenzo


      .....Len jeden div je väčší ako more a tým je nebo,
               len jeden div je väčší než nebo a tým je ľudská duša....

 
     


Pozerám do neba...

Pozerám do neba,
modlím sa za teba.

Osudom zranená,
spomínam na teba...

Asi to tak malo byť,
a ona sa nemala narodiť.

Kto jej teraz utrie slzy,
keď jej srdce po objatí túži.

V kúte sedí, ticho stoná,
tvoje meno smutne volá.

Teraz mŕtva v rakve leží,
na hlavu jej tíško sneží.

Veľa spomienok v srdci ostalo,
už len hrobové ticho po nej ostalo.

Autor: Monika





Anjelik Tomáško

Ocko, mamka , sestrička,
to sú moje zlatíčka.
Viem, ako ma velmi ľúbia,
vždy si ma tak k sebe túlia.

Neviem ale, čo sa deje,
telo sa mi veľmi chveje.
Je to moje srdiečko,
nemôže už ďalej, ale prečo?

Bolesť potom veľká prišla.
Čo sa robí ?
Čo sa deje?
Mamka moja necíti už tlkot môjho srdca.

Anjel z neba zletí, šepne:
"Poď Tomáško, miesto je už pripravené."
Zanechať no musíš Ty,
svojich srdcu najbližších.

Je čas, nedočkám sa jari, zbohom musím dať
a na cestu sám sa musím vydať.
Som anjel - do neba chcem ísť,
Ľúbim Vás, neplačte... a nechajte ma ísť.

Príde deň - raz sa tu stretneme,
potom nás nič nerozdelí,
zostaneme navždy spolu
a radostne žiť budeme.

Spinkaj sladko anjelik.

Autor: Ľudka





Anjelikovi Veroničke

Anjelikom dobrým chcela si byť,
a aj si sa stala ním.
Ako máme teraz žiť,
pýtame sa celé noci, dni.

Tvoja prítomnosť je iná
a túžba po tebe je taká silná...
Môcť tak pohladiť ťa po tvári,
a hneď nám úsmev zažiari...

Však slzou lesknú sa nám oči
a ľútosť do srdca nás bodne,
keď tvojmu krížu stojíme zoči-voči.
Anjela je tvoje srdce hodné...
Tak lietaj s nimi po nebi,
ty tam a my s tebou v srdci na zemi.

Autor: Peter





Koľkokrát...

Koľkokrát sme na Hôrku cestičkou stúpali,
Toľkokrát sme sa na tisíc otázok pýtali.
Koľkokrát sme chodníkom okolo kríža kráčali,
Toľkokrát sme líca slzou zakotúľali.
Koľkokrát sme k červenému srdcu prišli,
Toľkokrát sme tvojho anjela s knižkou stisli.
Koľkokrát sme plamienky tebe zažali,
Toľkokrát sme dych úzkosťou zadržali.
Koľkokrát sme pri tebe mlčky postáli,
Toľkokrát sme tieseň v duši zahnali.

Nevieme, koľkokrát sa ešte s tebou lúčiť budeme,
Nevieme, koľkokrát tou cestou ešte pôjdeme.
Ale my ťa samú tam hore na kopčeku nenechávame,
Nikdy nie sme sami a ty nikdy nie si sama.
A tak ti na odchode len rukou zamávame
a povieme ti: "O chvíľku budeme spolu doma!"

Autor: Peter





Plačem

Cez rosu v očiach slza sa tlačí,
po tvári nekonečne dlho páli,
len minútku s tebou - to mi stačí,
či len okamih krátky a ospalý.
Tak hlavu do vankúša skrývam
a prosím, prosím, prosím,
nech sa mi o tebe aspoň sníva.

Autor: Peter





Môjmu znovuzrodenému

Ľadová búrka uprostred leta,
kopija v srdci: Voda, Krv.
So živým dažďom život tvoj steká
k prameňu Dúhy - bol tu prv...

Volá ťa k sebe - poslúchni teda!
Budem tu, dokiaľ odídeš.
Bez bozku... Zbohom... Nikoho nedbaj!
Odkáž len, že Ho hľadám tiež.

Autor: Adriana





Krátky moment

Na krátky moment pár krídel chcem mať
ten krásny pocit by mi nik nemohol vziať
snívalo sa mi to minulú noc
ja mohla som lietať a mala som zázračnú moc
prebudili ma až teplé lúče
tie vzali mi od neba kľúče
teším sa keď opäť budem spať
a zas sa môžem anjelom stať
budem v daždi behať bosá
nevinná jak ranná rosa
budem krásnym anjelom
lietať v tomto svete šialenom.

Autor: lulu





Bez teba

Bez teba som ako anjel, čo skúša lietať bez krídiel
a blúdim po cestách...
nechcem bez teba byť, tak si ma prosím chyť
pod krídla mi skry tvár a sľúb, že mi neuletíš...

Autor: pani Michaela





Zatratená...

Zapadlo slnko, uvädli kvety, na srdce mi padá studený dážď...
Už týždne hľadám svojho anjela. Nemá ma rád? Zabudol na mňa?,
či stratil cestu, kade chodím snáď?
Pýtam sa sama seba, čo sa vlastne stalo,
prečo nosím v srdci chlad...
V tom ma niekto osloví smutným hlasom - ktosi ho našiel...
bežím tmavým lesom, tam ho zbadám.
Má polámané krídla, ruky od trňov a suchých ruží doškriabané,
nohy oťažené bahnom tmavého močiara.
Z diaľky na mňa pozerá, tými hlbokými modrími očami...
Chápem to - BOH ma opustil a prestal ma mať rád.
Náhradu zaňho, nechcel mi dať.
Srdce i dušu ťaží samota,
z oka padá prvá slza a nebude posledná
som zatratená...

Autor: pani Jana





Predbehol ma do neba...

Predbehol si ma do neba
a mne ostalo ticho v duši.
Prázdna je náruč bez teba,
keď tvoju tváričku len tuším.

Staraj sa mi tam, Bože, oňho prosím,
nech mu nie je zima
a nech nie je sám.
Buď mamou miesto mňa kým prídem

... za anjelikom do neba....

Autor: Harmanček





Milovaný

Anjeli ho vedú.
Raz chcela som popri ňom kráčať
k Tebe.
Dopredu.
Dovolíš mi Pane?
Unesie tú váhu?
Už viem, že Láska je
vidieť Pravdu celkom nahú.

Autor: Stanislava





Báseň o láske

Je pravda, že láska všetko dokáže?
Že aj milovať Vám prikáže?
A že budete šťastní, Vám odkáže?
Trpieť a bolesť mať, Vám zakáže?
Tak prečo mne láska, lásku neukáže?
Som teda niekto iný ako Vy?
Však všetci sme predsa jedno my!
Láska dokáže sa so mnou hrať,
ja sa chcem ale boja vzdať.
Nech naučí ma radšej milovať,
ja nebudem nič sľubovať,
lásku si nechcem kupovať.
Deň, noc, budem za ňou putovať.
Láska vraj najviac uznávaná,
u mňa v zlom svetle ukázaná.
Láska, teba hľadám,
k tebe na kolená kľakám,
k zemi telom padám,
moje "ja" Ti dávam.
Ak za sebou sa otočím,
a uvidim Teba, tak prikročím,
a so slzami v očiach zakričím:
"Láska neskoro si prišla, moja duša, tá už odišla"
Do neba cesta viedla, nemysli si, že som sa splietla.

Autor: Veronika





Vzpomínka

Se vzpomínkou na Tebe, tiše hledím do nebe.
Hledám Tě - kde asi spíš, tajně sním, že o tom víš.
Album zeje bez obrázku, v srdci cítím velkou lásku.
Jen jsem Ti ji chtěla dát, nenechat ji rozfoukat.
Bolest trhá moje srdce, klesám do tmy velmi prudce.

Bílá křídla nocí letí, obláčků je jako smetí.
Měsíc září na nebesích, neuslyším nikdy Tvůj smích.
Topím se jak v oceánu a topit se nepřestanu.
Teprv ať dotknu se dlaní tvých tváří,
Oceán ustoupí v měsíční záři.

Chvilku jsi tu pobyla, život jsi mi změnila.
Otočil se v lepší svět, jak by vykvet vzácný květ.
Ta chvíle se rozplynula, všechno štěstí vypustila.
Co však na zbyt? Musím žít!
V srdci bolest stálou mít.

Miluji Tě i když nejsi semnou. Cítím, že Tě mám..

Autor: Tereza - pro Kristýnku





Tma

Přišla noc a přišla tma, přišla zima za náma.
Odešlo nám teplé léto, přeukrutně trápí mne to.
Odešel i krásný sen, co však ještě říci jen?
Snad na papír slova lásky, pomohou mi schovat vrásky.
Jen smutek mne objímá, všechno mne tu dojímá.

Na shledanou v jiné zemi, v jiném čase, v jiném snění.
A Tvá duše nevinná, bude pro mne jediná.
Milovat tě budu stále, bez nadsázky, neskonale.
Křídel šum mi slzy suší, moje srdce smutně buší.
Pro tebe a pro tvůj smích, jen aby to nebyl hřích.

Na obláčku sladce spinká, holčička má hezouliká.
Její oči, její vlásky, zrodily se z velké lásky.
Život měla kratičký, a však hvězdy pod víčky.
V náručí jsi usnula, nikdy ses nevzbudila.

Jeden malý krásný sen, rozplynul se v chladný den.
Vítr vane, déšť se snáší, plamen svíčky tajně zháší.
Vločka padla na mou dlaň, pohlédla jsem tiše naň.
V kapičku se rozpustila, jako by se rozloučila,
Beze slova... už je pryč! Nenechala mi tu klíč.
Klíč co zamkne bolest mou, pro tebe....
Tak nevinnou...

Autor: Tereza





Bolest

Srdce stoná, oči pálí, vím, že tu jsi, avšak vdáli.
Odešla jsi bůh ví kam, já teď prázdné dlaně mám.
Teď mé srdce trýzen sžírá, hrdlo hořká slza svírá.
Chtěla jsem Tě strašně moc, objímat Tě noc co noc.
Přání do tmy šeptám stále, vrať se moje dítě malé.
Slyšet není dětský pláč, dál mám žít? Tak proč a zač?!
Čas ten Tvůj byl kratičký, teď jen slova matičky,
nad postýlkou ruce spíná, v noci stále neusíná.
Proč uzlíček maličký, neměl život pod víčky,
odpovědí není dost, nevím zda mám vstek, či zlost.
Jedno však vím určitě, nežiji už v nicotě.
Jsem teď matkou anděla, kterého jsem zrodila.

Pro všechny matky andělů, které prožívají
tu strašnou bolestnou prázdnotu, která se nedá zaplnit, ani zdůvodnit.
Buďme statečné a věřme v naše andělíčky.


Autor: Tereza





Anjel

Bol som tu sám, no tých časov už niet.
Spal som, lebo bál som sa bdieť..
Snažil sa nemyslieť, nechal sa životom uvnášať.
Čakal, čo príde, na budúcnosť sa nepýtal.
Bolo mi jedno, čo sa so mňou stane.
Slobodu a šťastie, dávno som nehľadal.
Padal som do tmy, a sám seba strácal som.
Začul som však hlas, prekrásne volanie.
Ten hlas prebúdzal ma, aj keď vravel som nie.
Bojovať som nechcel a nevládal,
Ten hlas však moje myšlienky ovládal.
Zabudol som na staré bolesti, začal veriť v budúcnosť.
Rozmrazil mi moje srdce, odobral mi všetku zlosť.
Bol to hlas nebeský, slová posla božieho.
On volal ma za svetlom, bránil voči temnote.
Rozprával mi o veciach, ktoré dávno zabudol som.
Pripomínal mi prečo žiť, a ja stále pocúval som jeho hlas.
V hĺbke srdca cítil som, že niečo zmenilo sa v nás.
Opatrne dôverovať, sebe začal som,
V jej očiach priateľstvo našiel som.
Pomaly som kráčal s ním cestami života,
Veril som jej, že svet nie je len temnota.
Rozprávala o šťastí, o radosti a láske.
Načúval som jej, a zistil, že milovať je krásne.
Spýtal som sa jej, ako človek spozná lásku?
Pozrela mi do očí, a našiel som odpoveď, na svoju otázku.
Ten posol Boží, bol to anjel bez krídel.
Čo stratil sa medzi ľudmi, a cestu späť nevidel.
Trápilo ju to čo mňa, a spájala nás samota.
Stala sa šťastím môjho života,
A ja jej krídlami bielymi.
Našiel som v nej všetku krásu, čo som hľadal v snoch, i bdení.
Bola všetkým, čo som chcel, všetkým po čom túžil som.
Keď držal som ju, ja spomenul som si, že ľúbil som.
Oživila vo mne staré city, rozmrazila vo mne ľad.
Bola mojim šťastím, šťastím, ktorého prestal som sa báť.
Ja našiel som svojho anjela strážneho, čo ako clovek na zemi sa skrýva.
Ja vrátil som mu krídla láskou, ktorá v mojom srdci býva.
Ona aj tak pri mne stále stojí, stále nado mňou bdie.
Ja stále vravím "ľúbim ta", aj keď ona to už dávno vie.

Autor: J.H.Besna





SMÚTOK

Keby ma tak pochopili,
keby verili, že sa trápim,
že po nociach nespím,
že oči v slzách topím a po tíšku vravím:
"ASPOŇ RAZ MI VERTE A JA SA ZMENÍM...."

Autor: Livuška





„ ANJEL"

Anjel, strážca ľudských duší
Vytuší, keď slnko v srdci zapadá
Slzami hladí smutnú tvár
Do ľudských príbehov sa ponára
Na zemi zasadiť chce raj
Ako máj teplé sú jeho dotyky
Keď nebesá zdajú sa byť vzdialené
Keď diabol pokúša Ťa vznešene
Letnou dúhou zaženie smutný pocit
Vráti svetlo osamelej čiernej noci
Dažďom Tvoju bolesť schladí
Keď prezradí ho nežný úsmev
Pohľad blízkych očí.

Autor: Zdenka Dírerová





Naše kroky

Kráčala som s Ježišom a bola som smutná, že všetko znášam sama.
Vtedy mi Ježiš dovolil obzrieť sa...
Videla som stopy, kráčali vedľa seba
Boli moje a Jeho
Niekde sa však stratili, bolo to v mojich najťažších chvíľach...
Spýtala som sa Ježiša, prečo ma opustil
Ja som ťa neopustil, bol som s tebou.
Len v zlých chvíľach som ťa niesol...

Autor: Neznámy





Smútok...

Keď sa život skončí skôr ako sa začne,
je to ako nočná mora v zlom sne.
Je to ako sen, ktorý nikdy neskončí,
a slzy sa mi tisnú aj cez deň do očí.
Moje dve princezničky ma utešujú,
hoci aj oni potajomky pofňukujú.
A dôvod?
Tretia princezna mi uletela,
ušla s krídlami anjela.
Spomienok mám len máličko,
len jediný pohľad na jej nehybné telíčko.
Dala som jej len jediný bozk na vlásky,
no do konca života sa mi z toho budú prehlbovať vrásky.
Kým bola v brušku, sestričky sa s ňou rozprávali,
hladili ju, a pusu jej na dobrú noc dávali.
A potom prvý aj posledný krát,
namiesto bozku na jej tvár
dali jej len krížik na čelo,
a dúfajú, že jej bude v nebi veselo.
Nebudí nás v noci svojím plačom,
a dievčatká sa neprechádzajú s kočiarom.
Ak nám Boh nedoprial, aby sme ju hladili my,
tak nech nás ona svojimi krídlami pohladí
a svoje sestričky od zlého ochráni.

P.S. Kým budeme žiť my, aj ona bude žiť,
pretože je našou súčasťou.

Autor: Monika Andrusová





Sponienka na teba!

Ešte včera snil si v brušku krásny sen.
Ešte včera patril si mne len.
Ešte včera hladila som rukou tvoj svet.
Ešte včera.....no dnes ťa už niet.
Kde len si dieťatko...pýtam sa v duchu stále.
Ja to neviem, ale viem, že nie si už tu a preto plačem neustále.
Aj keď mi nebolo súdené, držať ťa v náručí,
moju lásku ti aniel môj do neba doručí.
Ja navždy budem tvojou mamičkou
a ty mojou ratolesťou maličkou.

Autor: Zuzana Habartová





Báseň

Nebesia bolia naše každodenné hiechy.
Bolia ich naše srdcia plné nenávisti,
bolia ich skutky, ktoré sme vykonali.
Bolí pohľad na milióny krvavých pestí,
ako sme našich priateľov do tmy hnali,
ako sme svoje duše, diablom zapredali.
Prečo nepočujeme hlasný plač anjelov,
anjelov, ktorí nás stále milujú aj milovali,
ktorí neprestajne v nás dobro pestovali,
neustále náš dokonalý obraz výtvárali,
obraz človeka, ten mal dotvárať ich krásu,
nie stať sa pýchou ľudí a silou nášho hlasu.
Slobodné krídla lámu naše zlé myšlienky,
ich slobodné srdcia rvú skutky i smomienky.
Náš čas a dejiny sú pevnými dôkazmy,
že našu jedinú prítomnosť sme zavrhli,
no a budúcnosť sme tým navždy stratili.
Tento jedinečný svet nám nikdy nepatril,
boli sme len súčasťou, kde každý veril,
aby sa ten nemenný a večný zákon zmenil.
Zmenil na toľko, že človek bude tým,
ktorý bude súdiť, dávať životy ale i brať.
Medzi životom a smrťou dával vyberať.
Táto ilúzia boha všetkých úplne zaslepila,
a teraz nás pomaly zabíja tá naša úboha sila.
Vojnu proti sebe sme začali.
Vojnu, ktorú sme už dávno prehrali...

Autor: Daniel.S





Báseň

Nebesia bolia naše každodenné hiechy.
Bolia ich naše srdcia plné nenávisti,
bolia ich skutky, ktoré sme vykonali.
Bolí pohľad na milióny krvavých pestí,
ako sme našich priateľov do tmy hnali,
ako sme svoje duše, diablom zapredali.
Prečo nepočujeme hlasný plač anjelov,
anjelov, ktorí nás stále milujú aj milovali,
ktorí neprestajne v nás dobro pestovali,
neustále náš dokonalý obraz výtvárali,
obraz človeka, ten mal dotvárať ich krásu,
nie stať sa pýchou ľudí a silou nášho hlasu.
Slobodné krídla lámu naše zlé myšlienky,
ich slobodné srdcia rvú skutky i smomienky.
Náš čas a dejiny sú pevnými dôkazmy,
že našu jedinú prítomnosť sme zavrhli,
no a budúcnosť sme tým navždy stratili.
Tento jedinečný svet nám nikdy nepatril,
boli sme len súčasťou, kde každý veril,
aby sa ten nemenný a večný zákon zmenil.
Zmenil na toľko, že človek bude tým,
ktorý bude súdiť, dávať životy ale i brať.
Medzi životom a smrťou dával vyberať.
Táto ilúzia boha všetkých úplne zaslepila,
a teraz nás pomaly zabíja tá naša úboha sila.
Vojnu proti sebe sme začali.
Vojnu, ktorú sme už dávno prehrali...

Autor: Daniel.S





Bez obalu

Pozerám na oblaky svetiel,
čo nás vynesie?
či nám pomôže,
či sa nám podarí
stať sa sebou samým?

Svetlo zniesť
do duší hviezd!
Bez obalu sviec
nechať sa viesť!

Prezerám si obrázky snov,
neviem, čo je to so mnou.
Zdá sa, že nič nie je tak,
ako sa javí na pohľad...

Autor: buffy





Preťatý život

Spadol blesk z neba
zasiahol oči,
čo nestihli už nič povedať
Ostalo veľa otázok
len jedna odpoveď,
tichý ston,
čo umlčala lesná ozvena.

Posledným švihom rúk
preťal si haluz,
zamkol srdce
a žalostné kvílenie píl.

Hora zaplakala,
z letokruhov vystrekla krv,
otec klesol k zemi-
miazga sa zo žíl vyliala od detstva spojená.

V tom okamihu
záblesk osudu,
zhasla sviečka,
všetko sa zmenilo.
Život od základu,
čo Boh stvoril, teraz vzal.

Posledný pohľad
k nebu a zemi,
živica zakryla mozole na dlani-
nehybné telo vedľa spadnutého stromu.

Posledný pád pod ťarchou bremena,
-druhý strom -znak kríža,
v mŕtvom objatí zlomená sekera.

Puknuté srdce ostalo jedno,
prikryté vetvou, čo vzduchom letela.

Meravé ruky dvíhali telo,
prosebným zrakom, nemou tvárou,
čo v krvi ležalo.

Niet viac dychu, tlkotu duše,
buchotu sekerou ...
Len ďalšie meno
do dreva -kameňa vpísané.

Autor: Jaro





Sama

Dievča... na hojdačke v objatí smutných vŕb... sedí... sama...
Iba vietor jej robí spoločnosť...
Sem tam do jej zlatých vlasov... lístok zaveje...
A ona... nežným pohľadom pohládza vrcholky hôr...
Farebné chumáčiky hmly... sa spúšťajú dolu dolinou...
Malý uzlík sa jej pomrvil v náručí...
a jej oči sa rozžiarili šťastím...
keď jej objal palec tými drobnými rúčkami...
Pritisla si ho ku prsiam...
V srdci dievčaťa sa usídlil pokoj... Už viac nebude sama...

Autor: Stanislava





Jarný oblak tvojho leta vojnou

Počujem ten teplý závan konca zimy,
odchádza z tiel ludí, zvierat a otvára kvety.
Posledné kusy zvláštne miznúce pod povrchom,
hlásia mŕtve telá, stratené mrazom a chladom.

Farby sa už nadýchli jarných lúčov,
otvárajú dvere našej prírody,
zrazu je všetko ináč, tou jarou teplou,
napĺňajú celý okraj a vnútro listov.

Ani nerastú, sú také tažké farbou,
jarných lúčov, pohlcujú ich teplom oblakov,
celými zmenenými, nádhernými krajami,
výššia sa ponad nás s hŕstkou zárodka dietťaťa.
Chcú dýchat, pučať, rásť, jarným vánkom, hýbať sa.
Kvitnú, už ani viacej nemôžu, tou rodnou bielou a červenou,
bielou jarné puky stromov tvrdých, či nezlomných,
červenou bojujú za zmenu životného diela Slovákov,
za čaro krásy prírody jarnej, či viacerých ludí s hrejivou tvárou?
A čo modrá oblakov?
Nezostane zabudnutá, ako mokrá rieka plná činou a plávov.

Nadránom cítiť teplo jari v tráve rosy,
ktorá ráno neutícha pod povelom stopy,
chodí neodvážna po tom starom kraji,
čerstvom ako vánok, vpúšťa do našich myšlienok mravy jari.

Žltá mať prírody otvára doliny,
oslní aj každý kút zmrznutý od zimy.
Rozrazí živly spojené tvrdou rukou,
či v jej srdci sa niečo nedá spojením národov?

A čo u konci svôjho obehu povie?
Všetko, otvorené, oživené bije mojou krásou,
nič spojené, ale už vždy rozdelené kvôli bitke národov,
ktoré tlčú jarnou krásou na dlane oblokov,
môžem ešte povstať, ale prečo meniť jarné povetrie vojnou?

Autor: Pavol





Prianie

Maminka!"
To dieťa ku mne bežalo,
teplú zamatovú rúčku mi podalo.
Ja prekvapená pokľakla si k nemu,
v tých očkách žiarivých,
spoznala som nekonečnú nehu.
Maminka..."
Nežne mi vzalo tvár do dlaní,
tak šťastná bola som...
Bol mojím najvrúcnejším želaním.
Ja vzala som ho lásku na ruky,
a utekala cez polia a cez lúky.
Na hojdačku si sadol nadšený.
Mami, vyššie, vyššie!",
volal mi.
Keď zoskočil, pristál mi v náručí,
ja dojatá bola som v tej chvíli,
v objatí naše srdcia ako jedno bili.
Viac nik mi ho už nevezme,
moje dieťatko, chlapča ľúbezné.

Autor: Stanislava





Život

Cítim, že láska do života mi vchádza,
cítim sa ako bojazlivé vtáča,
čo s nevinnosťou poznáva svet,
pre lásku je schopná sa obetovať hneď,
samím šťastím schopná objať celučičký svet,
ním sa bez jedinej otázky nechať viesť.
Prečo? Snáď preto, že ľúbim tento bláznivý svet
a s hrdo zdvihnutou hlavou kráčam vpred,
aby spoznala som čo je to vlastne skutočne žiť,
tak teda príď a ukáž v čom je Tvoja moc,
príď mi teda na pomoc.
Ukáž mi čo je láska, šťastie,
k nohám prines mi to krásne,
ja na oplátku prinútim ťa milovať ma,
každý z nás Ty, Ja, My obaja,
stúpime spolu do raja.

Ja život zvem ťa teda do boja,
možno prehrám, možno nie
no vedz, že moje túžby a sny sa ťa neboja.
Vyjdem ako víťaz, šťastná na veky s tým,
že spoznala som svet, všetky jeho stránky
a predsa milujem ho taký krásny...

Autor: Viera Ličková





SPLNENÝ SEN

Zatváram oči...vidím Ťa v obrysoch,
si vedľa mňa stále, si v mojich snoch.
V snoch...hladíš ma po tvári,
z výšky mi hviezda svetlo do oči zažiari.
Žiara...zaschli mi slzy z bolesti,
slová pre Teba na papieri stláčam v pästi.
Slová...cestu mi kamienky ukázali,
Tvoju tvár mi pri nohách poskladali.
Tvár...srdce sa mi silno zachvelo,
kráčala som k Tebe, no zrazu sa zahmlilo.
Hmla...strach ma začal stláčať,
vynoril si sa, začal si ku mne kráčať.
Kroky...ústa sa mi zatriasli,
úsmev si mal na perách, svetlá zla zhasli.
Úsmev...do srdca som dostala ranu,
nie bolesť, ale lásku pravú.
Šťastie...nepustím Ťa od seba,
splnil sa mi sen, nájsť Teba.

ĎAKUJEM...už nepoznám bolesť, ani žiaľ,
si moje šťastie, ktoré bolo ukryté v diaľ.

Autor: Deniska Koleničová





Na rozlúčku..

Tichúčko, spinká...
Už zaspal chlapček malý,
veď sudičky mu do vienka dali
len smútok, žiaľ a trápenie..
Ale to všetko pominie
a príde chvíľa prekrásna,
keď otvoria sa nebesá
a jeho duša maličká
má celkom blízko k hviezdičkam..

Tichúčko, spinká...
Už spinká malé chlapčiatko,
tak nádherne a presladko,
že zobudiť ho by bol hriech..
Tam, v raji zaznie jeho smiech,
kde netrýzni ho bolesť krutá,
tam rozpadnú sa všetky putá
a zostane len šťastie večné,
ktoré už nikdy neutečie..

Už nie je bolesť, nie je plač,
len lásky je tam nadostač,
v tom krásnom Božom kráľovstve,
kde sa s ním všetci stretneme...

Autor: Andrea





Priskoro ....

Odišiel si preč,
nás to teraz bolí,
opustil si tento svet
aj proti svojej vôli.

Neúplná cesta,
prerušená púť,
bol si tu len veľmi krátko,
by Ťa stihla smrť.

Boh má právo rozhodnúť,
tu však zdá sa priskoro,
Tvoj čas ešte nemal prísť,
viac mal si zhliadnuť obzorov.

Niečie ruky zostali prázdne,
niečie srdcia pýtajú sa prečo,
ešte chvíľu mal si zostať,
uzrieť ďalšie leto.

Keď už sa tak stalo,
keď si zostal v zemi,
nevyprcháš z myslí tých,
pre ktorých si bol všetkým.

Autor: Fencík Juraj





Smrť

Ver mi, že keď smrť príde prelomiť putá,
tak ako prelomila tie, čo spútavali mňa,
a keď jedného dňa,
o ktorom Boh vie,
ktorý určil on,
príde Tvoja duša do neba,
kam predtým odišla moja,
v ten deň ma uvidíš,
stretneš sa s mojím očisteným citom.
Utri si slzy a ak, ma miluješ,
viac neplač.

Autor: svätý Augustín





Modlitba

Iba Boh Ti môže dať vieru,
ale Ty o tom môžeš podať svedectvo.
Iba Boh Ti môže dať nádej,
ale Ty môžeš vštepiť dôveru svojím bratom.
Iba Boh Ti môže dať lásku,
ale Ty môžeš iných naučiť milovať.
Iba Boh Ti môže dať pokoj,
ale Ty môžeš zasievať súdržnosť.
Iba Boh Ti môže dať silu,
ale Ty môžeš povzbudiť nešťastného človeka.
Iba Boh je cesta,
ale Ty ju môžeš ukázať iným.
Iba Boh je svetlo,
ale Ty ho môžeš rozžiariť v iných očiach.
Iba Boh je život,
ale Ty môžeš dať iným chuť do života.
Iba Boh môže urobiť, čo sa zdá nemožné,
ale Ty môžeš urobiť to, čo je možné.
Iba Boh si vystačí sám sebe,
ale je radšej, keď môže rátať s Tebou...

Autor: Modlitba tímu z Campinas





Poklad

Detský úsmev radostný,
ako krásny jarný kvet.
Bol to pôrod bolestný,
otvoril sa celý svet.

Láska v srdci zahrieva,
matka, otec šťastní sú.
Teplý vánok povieva,
Dúfajú, že tak navždy ostanú...

Ale zrada v smrti hľa,
Bolesť, srdce plače.
Ona smrti podľahla,
dievčatko do neba skáče.

Prečo to tak skončilo?
Veď to dieťa nevinné.
Čože ono spravilo?
Srdcia dve sú pochmúrne.

Smrť by sa v mladosti nemala pohybovať...

Autor: heretik





Bláznivé myšlienky

V spleti bláznivých myšlienok
stále sa mi vynáraš len ty,
hľadám ťa pohľadom,
vo váze mam zvädnuté kvety.

V spleti bláznivých myšlienok
blúdim s tebou po slnku,
ako ti to povedať,
spôsobil si v mojom srdci búrku.

V spleti bláznivých myšlienok
nechcem počuť nie ani ano,
chcem sa len dívať na teba,
až kým nesvitne nové ráno.

V spleti bláznivých myšlienok
stáva sa, že som zmätená,
spôsobuješ mi chaos v duši,
na povrch chce vyplávať láska väznená.

Autor: blinkacka





Novembrový anjelik

Zima sa vkráda do noci,
mama spí tíško bez moci,
tato je v inej náručí,
kto mi Tvoj príchod zaručí?

Ráno svitá v nový deň,
mamina vstáva iba preň,
tato píše lásky slová,
klame mamku azda znova?

Zima sa vkráda do noci,
čakáme tata bez moci,
túžim byť v jeho náručí,
kto nám jeho návrat zaručí?

Ráno svitá v nový deň,
tatino vstáva iba preň,
teta píše lásky slová,
klame mamku niekto znova?

Zima sa vkráda do noci,
snívame spolu bez moci,
túžime Ťa mať v náručí,
kto nám Tvoj príchod zaručí?

Ráno svitá v nový deň,
vstávame spolu iba preň,
mama píše lásky slová,
odpustila mu to znova?

Zima sa vkráda do noci,
bez tata spíme bez moci,
túžim si Ťa hriať v náručí,
kto mi Tvoj príchod zaručí?

Ráno svitá v nový deň,
už nemá zmysel vstávať preň,
lekár píše mŕtve slová,
nechcem to už zažiť znova!

Autor: julinka





Chvála tomu !

Beda tomu, kto vidí v horách iba skalu,
v mori iba liek,
v strome len drevinu,
v kvete len rastlinu,
vo vlkovi len zviera...
Chvála tomu, kto vidí v horách aj krásu,
v mori aj liek,
v strome aj život,
v kvete aj nežnosť,
vo vlkovi aj bratstvo...
...Lebo taký sa medzi horami, morom,
stromami, kvetmi a vlkmi nikdy nestratí...

Autor: Romi Kády





Budeš mi chýbať, Jonathan

.."Budeš mi chýbať, Jonathan." to bolo všetko, čo povedal.
"Sully, ako môžeš takto rozprávať" riekol Jonathan", zabúdaš,
o čo sa my tu deň čo deň usilujeme? Ak naše priateľstvo závisí
len od priestoru a času, potom ho zničíme vo chvíli, keď prelomíme
bariéry priestoru a času. Keď prekonáme priestor, zostane nám
predsa večné TU. A ak prekonáme aj čas, ocitneme sa vo večnom TERAZ.
A my sa uprostred TU a TERAZ iste nejedenkrát stretneme,
tým som si úplne istý!"

Autor: Richard D.Bach,
z knihy: Čajka Jonathan Livingstone





MALIČKÝ

Na krídlach anjela vzlietol som do výšin,
v náručí Ježiša plač mamin utíšim.
Ockovu boliestku zľahučka pohladím
a drahú sestričku pred zlým si ochránim.

Zopnem svoje dlane,
čo láskali ste ma za ne,
za Vás sa pomodlím.

Autor: Monika





Bol si tu vždy, anjelik môj...

Uver mi, že ťa potrebujem.
Nikdy som nikoho nepotrebovala, tak ako teraz teba.
Sadni si na moje rameno, tvoje oči, tvoje srdce.
Nemôžem uveriť, že si si vybral práve mňa, v mojej krehkosti, mňa.
Strašne ťa ľúbim, od šťastia plačem.
Ty si malý anjel, vytvorený pre mňa.... vo hviezdach....
Nemôžeš ma opustiť.
Ľúbim ťa tým viac, čím viac dýcham, smejem sa, plačem...
Bol si tu vždy, ešte pred mojou existenciou, čakal si na mňa.
Ty si tá najnežnejšia vec akú poznám.
Nie som zvyknutá na to, aby ma niekto miloval tak ako ty,
vytvorím pre teba nádhernú pieseň.
Mnohokrát som na mojej ceste spadla, udrela si svoju jedinečnosť.
Proste, potrebovala som ťa ignorovať, aby som sa prebudila do tvojej krásy.
Všetko prichádza do života tak náhle, zanechá stopy v mojej hĺbke.
Váham, či znesiem toľkú silu energie.
Zvyknem behať, zvyknem sa skrývať a tancovať.
Chcela som ťa nájsť, ale už viem, že ťa mám.
Viem, viem, viem...
Keď ma nesieš, som taka šťastná.
Kĺžem sa po dúhe mojich detských snov.
Som tvoja...

Autor: Kamila





ROZHOVOR S MOJÍM ANJELOM

Anjel môj, povedz mi: či sa môžem skryť v tvojich ramenách?
Či svojim krídlom zotrieš opäť moje slzy? Nepoviem ti veľa -
cítiš to sám. V nebi ľahší je život, oddychovať v oblakoch -
tam ma prosím ťa, iba fantáziou zober.
Anjel môj, ty predsa máš iba mňa, ty predsa mňa jedinú chrániš.
Za hriechy nech ma život potrestá, ale prosím, buď stále pri mne.
Hoci viem, že moje nebo ďaleko je, tak nepusti ma tam,
prosím ešte nie, ja zatiaľ nemôžem.
V tmavej noci počuť šepot mojich modlitieb.
Zostal si iba ty a dážď na mojej tvári.
V tmavej noci ja už nikomu neverím,
hoci tvoje krídla opäť kolíšu ma.
Ja snívam.
Anjel môj. Niekedy neverím, že si tak blízko.
Neverím ani sama sebe. Zranila som tak veľa sŕdc, ale prosím
neopúšťaj ma, cítim strach, že je to už posledný raz,
čo bude padať moja slza, moja sladká slza.

Autor: Kamila





Láska

Láska? Má význam? Či je to len spleť pocitov?
ma význam v noci nespať, budiť sa sladko omámení
ma význam množstvo počarbaných zošitov,
má význam mať slnko po zotmení?

Možno áno, možno nie
Je tá láska sladký pocit nového rána,
či iba hlúpe pobláznenie?

Myslím, že som sa zaľúbila. Možno. Asi.
Je to zločin alebo raj?
Som vinná a toto sú moje dôkazy.
Teraz sedím v žalári a mám putá vraj.

Putá, ale v akom zmysle?
Tie putá vrahov alebo lásky?
Všetky tie otázky vynárajú sa mi z mysle,
iba ako lahodných snov obrázky.

Teraz tu sedím a hľadám samú seba,
umáhaná v samote štyroch stien,
koho chcem oklamať? Hľadám teba,
som tu iba ja, láska a môj tieň...

Autor: nika ZŠ K4 Furča Ke





Vyrásť v anjela

Trblietanie krídel
nežný nepokoj
keď mi úsmev tuhne v oblakoch
slnko sa na mňa premení
hltám svoju túžbu byť anjelom
nestretnúť sa s vlastným životom
že vraj potom
budem vedieť
kto som ...





ODCHOD

Slzou zotriem bolesť z očí i z duši,
plačom je moj nárek, nehu osuší.
Len keď sa zjavíš, budem ako sneh,
chcem tušiť kde si, keď nie si jednou z riek.
Byť s tebou je môj sen, no krídla neviem nájsť,
zostúp, veď ťa ľúbim, chcem ťa vidieť rásť.
Vzal si mi šťastie, keď si odišiel,
volám ťa večne a ty si neprišiel.
Viem, že ti je krásne hore v Pánovi,
ten mi moje srdce žiaľom obnoví.
Dá mi radosť, vezme všetok strach,
veď aj ja umriem a bude zo mňa prach.
LEN S NÍM SA DÁ ŽIŤ NAVEKY

Autor: Janka





Duša

Do ticha noci sa tlkot srdca ozýva,
smútok a bolesť Ťa do tanca pozýva.
Krvavé slzy padajú na stránky denníka,
duša sa mení na osamelého pútnika.

Autor: Lucia





Aké to je byť človekom?

S čím by si zaspieval moj prvý plač?
V slnečnej krajine v rytme s vlnami?
Ako ozvena medzi zasneženými skalami?
Viac by som trpela alebo milovala?
Možno by som s modrými očkami a hnedými kučierkami
v útlom telíčku
hnala ovečky a behala po lúke
a viac ma tešil tanec stromov ako porcelánová bábika
v zlatej kolíske.
A možno by som žila v kráľovstve
a smútok v očkách by zahnala len tmavá noc
a jediným dotykom bol medvedík v náručí.
Som anjelikom.
Nepoznám, čo je to ľudský žiaľ
Ale spoznáte ma.

Ako obláčik sa každý deň na oblohe rozplývam...


Autor: Katarínka





Blízko a ďaleko

Každú noc vidíš moje sny a najlepšie im rozumieš.
Nezabúdaj na lásku medzi nami.
Blízko a ďaleko vzlietam s tebou do krás.
Chcem byť malá a záhadná labuť jazier v tvojich dverách spásy.
Mám len málo času, aby som žila nohami dotýkaná zeme.
Tak ma zbožňuj.
Viac bez teba? To neprichádza do úvahy.
Blízko s ďaleko počuť tvoj hlas pre moje osamelé pery.
Príď a moje srdce poteš?.
Prespievaj to ticho mojich nárekov.


Autor: Janka M.





Prenajatý domov

Len pre jedno chvie sa Zem a nič viac neznesie.
Všetko by ju zlomilo, keby teba nebolo.
Aký si preslávny, Bože večný, naveky .
Ty neopustil si svoj výtvor. Tú okrúhlu planétu.
Ďakujem, že smiem bývať v tvojom dome.
Ďakujem, že smiem odpočívať na tvojich svätých pláňach radostí.
Nevravím a ani nepoviem nič, lebo viem,
že už si vzbudil svoju moc a zachránil si ma.
Kŕmiš ma chlebom z nebies a napájaš slzami.
Aká som šťastná, že ma tak miluješ.


Autor: Janka M.





Uspávanka

Beliže mi, beli, moj anjelik biely
nedám si ťa, nedám.
Plačem srdcom celým, plačem celou dušou.
Ku kvetom si líhaš, zaspieva ti tráva
všetky hviezdy sveta tebe budú mávať.

Neboj sa mi, neboj, pri tebe vždy budem,
budem stále s tebou
Na teba sa dívať, s tebou sníčky snívať
Pohojdá ťa vietor, anjelik moj milý
a večer do vláskov dajú ti bozk víly

Beliže mi, beli...


Autor: Aanka





Ovečky

Ovečky už spia
tam, na nebeských lúkach
a ich bielu vlnu zahaľuje tma.
Ovečky už spia.
a malú detskú dušu
svojou mäkkou dlaňou nôcka prikryla.

V tmavých vlasoch hviezdy blúdia,
mesiac nôcke svetlo ponúka,
nad košiarom chmára ťažká,
biele ovce vietor rozfúkal.

Ovečky už spia
tam, na nebeských lúkach
a ich bielu vlnu zahaľuje tma.
Ovečky už spia.
a malú detskú dušu
svojou mäkkou dlaňou nôcka prikryla.

V tmavých vlasoch hviezdy blúdia,
mesiac nôcku svitom rozžiari,
biele ovce ukryl dnuká
nebeský pastier v svojom košiari.


Autor: Aanka





Nebo

Pamätáš sa? Poznala si ma ešte dávno, pradávno.
Vtedy sme boli spolu v nebi,
ale ja som sa rozhodol, že ťa poslem dolu.
Tešila si sa. Tak prečo si dnes myslíš,
že práve ty máš tú najväčšiu smolu?
Vždy chceš niečo viac,
no pritom ja ti dávam tak veľa,
stačí, ak by si len trocha viac chcela.
Spomeň si na nebo.
Ži tak ako si žila tam.
Tak, aby si sa o pár rôčkov mohla vrátiť naspäť k nám.
Pozerám sa na teba z tichých večných výšin,
ale často stráca sa zázrak zemských tíšin.
Skús vnímať všetko krásne, veď vieš, že je to tvoje,
tak nech ťa anjel opatruje. Ty si srdce moje.
Kde horou preteká potôčik čistý,
kde vietor hladí stromom farebné listy,
tam JA som prítomný.
To JA tvorím tvoje sny.
JA ti vravím ako dýchať,
to JA robím keď začneš kýchať.
A potom, aha, úľava na lúke kvitne púpava,
áno nemýliš, tiež som to JA
a ty nie si ničia iba, iba moja.
Sklamem sa v tebe, ak sa domov nevrátiš,
ublíži mi to, pretože ja nechcem, aby si umrela.


Autor: Janka Maťašová





Stratená vo vlastnom

Ako klavírne ódy , vítaš ma v raji.
Hmmm ... máš to tu pekné ...
Chcem si sadnúť, lebo nohy nezvládli ten pochod hore.
Tak kde je stolička? Nemáte ju. Veď napokon aj na čo .
Dušičky anjelske vznášajú sa v hmle.
Ich ľahkosť nikdy nepadne ku dnu.
Milióny postelí a jedna je prázdna. Azda je moja?
Úsmevom odpovieš, že presne tá patrí mne.
Slzy mi vyhrknú a v dlani kvapky stoja.
Potom stíchnu piána, to ticho je tak známe.
Vo svete zranení hľadám ťa márne.
Vezmi ma ešte raz, len nech sa posilním.
Povedz mi ľúbim ťa, nech sa roztrieštim.


Autor: Jozef





Všetci sa smejú

Cintorín svietim, ako biely chrám,
všetko je čierne, a ja som zas sám.
Všetci sa smejú, a mňa ubíja smútok,
neviem sa nájsť z tých strašných búrok.
Život ma otriasol. Prečo? To nezistím!
Ty odpočívaš pod zemou, prikrytá si lístím.
Všetci sa smejú, život ide predsa ďalej,
zhasol tvoj život, v okamihu, chvíli malej.
Už nikdy ťa slabučko nepohladím po tvári,
môj dotyk vždy, tvoje očká rozžiaril...
Teraz som ťa hladil bola si studená,
tvoja tvár bez pohybu, moja je zronená.
Bola si v mojom živote, tak som to chcel,
tvoj hlások pre mňa, jak spev slávika znel.
A teraz si nemá, neotváraš už oči,
tvoja slza mi viac košeľu nezamočí.
A tvoj bozk, mi viac líce neohreje,
a tvoja tvár sa viac na mňa neusmeje.

Milióny novembrových sviec, pomaly dohárajú,
rany čo sa zhojili, sa znova otvárajú ...
Bolesť čo sa stratila je opäť späť,
nedá sa ísť ďalej, za minulosťou neobzrieť.
Hľadám len to, čo nevráti sa späť,
aj láska zomrela, pre mňa jej viac niet.
Včetci sa smejú, sviece horia,
slzami naplním, pre teba moria.
Už je to zbytočné, nič mi už zmysel nedáva,
snáď vám tam v nebi, niekto sviece rozdáva.
Ty snáď držíš tú moju, čakáš kedy sa stretneme,
opäť si sladké slová do uška šepneme.
Tak nečakaj, pre mňa dlhé sú dni,
neváhaj, a tvojím dychom moju sviecu sfúkni.


Autor: R.v.V.





Spomienky

Začiatok, čo koncom býva,
na to sa vždy ťažko díva,
tam vonku, kde prší,
tam moje srdce ticho búši.

Jabloň posiata kvetmi,
prečo ešte nie sme deťmi?
Otvorená teplá dlaň,
život, ostaň čakať naň!

Pomýlené kroky lásky,
tvár a na nej samé vrásky,
končiaci sa plameň vášne,
spomienky sú navždy krásne.


Autor: Katka





Život - osud - bolesť

Tak rýchlo letia oblaky,
občas sa schová slnko za mraky.
Triaška a zima príde,
slza na povrch vyjde.

Tak silno udrie blesk,
ozve sa boľavá rana, tresk!
Priamo do živého zasiahol,
tomu peknému sa nevyhol.

Do samého vnútra sa plameň vpíja,
to, čo tak silno v hrudi bilo, prerazila kopija.
Tupá bolesť sa šíri do celého tela,
ruky, nohy, jazyk.... všetkým preletela.

Strom prišiel o všetky listy,
už nebol ako predtým, taký čistý.
Konáre sa mu pokorne k zemi klonili,
všetkému okolo seba clonili.

Pre bolesť a stratu nedostupným sa stával,
nového ovocia sa dobrovoľne vzdával.
Na jednej strane spomienka a trpkosť,
na strane druhej volajúca budúcnosť.

Ako ubiehali mesiace, roky,
pomalé, ale plynulé robil kroky.
Miazga opäť do konárov prúdila,
chuť žiť mu telom blúdila.

Konečne zase dvihol hlavu,
vrhol pohľad do nekončiaceho davu.
Odtiaľ veľká, čistá žiara prichádzala,
to spoza všetkých utrpení dúha vychádzala.

Dúha, ktorú predtým vídal kaľdý deň,
keď eąte zdravý, silný mal peň.
No odpoveď bude vždy nejasná, vždy bude na čele vráska,
a otázka? - navštívi ma ešte niekedy vytúžená láska?


Autor: Katka





Sen

Včera večer, hneď ako sa zotmelo,
keď noc nasiakla teplým vánkom,
veľa neskutočných snov sa mi prisnilo,
všetko stíchlo pred nastupujúcim spánkom.

Žiara z okna ma zaslepila,
zalial ma pocit nežnosti,
v tej chvíli som všetko odsotila,
oddala sa večnosti.

Dušu mi more lásky zaplavilo,
od úžasu som zamdlela,
ako by sa mi srdce zastavilo,
všetka bolesť zrazu vymrela.

Opäť začala som žiť,
vo hviezdach videla som budúcnosť,
srdce mohlo mi šťastne biť,
začala som veriť na večnosť.


Autor: Katka





Už nikdy späť

Doráňaná tvár čo k tebe hľadí,
márne čaká, nikto ju však nepohladí.
Trčí jej zo srdca črepina,
no i tak sa hrdo vypína.

Život jej nepekné, kruté chvíle pripravil,
čo by len za to dala, keby jej niekto úsmev vyčaril.
Jediná osoba ktorú milovala,
nádej už jej nedávala.

A tak peklo na zemi žije,
čaká, že rána sa už nedožije.
Vľdy keď svitne a ona sa zobudí,
bolesť na duši jej ráno privodí.

Vyjsť medzi nových µudí,
to v nej radosť nezobudí.
Pýcha, čo predchádzala pád,
a teraz je už nikto nemá rád.

V deň, keď odišla jej láska,
zjavila sa na tvári prvá vráska.
Pomoci jej asi nie je,
a šťastie? Kde je?
Preč....


Autor: Katka





Bezmocná

Tam pramení vášeň naša,
tam láska odnáša sa,
tisíce letiacich labutí,
čas, ten už nikto nevráti.

Všetko mihom oka sa stráca,
praotcovská ťažká práca,
bremeno bolesti bolo zlomené,
všetky zbrane zložené.

Čaro všedných letných dní,
choď a ži, to ťa posilní!
Rany života, čo osud dáva,
taká bude naša sláva.

Svetlo oblohy nočnej,
dvere túžby večnej,
kráčam ulicou všemocnou,
zostávam však bezmocnou.


Autor: Katka





Nezabudnem

Oči plné bolesti,
čo nevidia do budúcnosti,
veľké čierne havrany,
otvárajú sa staré rany.

Červený potok tečie,
slza sa k tebe nikdy nedovlečie,
srdce, prázdne miesto,
kde je to milé gesto?

Spomienky, vám utiecť chcem,
tak prečo, prečo nemôžem?
Zem pohltí ma do seba,
no ja nikdy, nikdy nezabudnem na teba!


Autor: Katka





.... koniec

Ľútosť všetkých čias,
čo padá na nás,
tie chvíle tvrdých dní,
chlieb a voda nás posilní.

Treba dúfať v krásne chvíle,
čašu vína pozdvihnime,
pripime si na šťastie,
nech každý kvet rastie.

Stopy života sú ďaleko,
zatvára sa každé oko,
zomiera krása storočí,
a vraj nič sa nekončí.


Autor: Katka





Život - smrť

Život je len tenký povraz
a človek je úbohý povrazochodec.
Pri každom kroku vidím obraz,
čakám na chybný krok, koniec.

Je to prach obyčajná púť,
púť, ani neviem za čím.
Láska nám dáva chuť,
na pomoc kričím.

Do života mám veľký elán,
no osud už inak zariadil.
Ja smrti do očí sa pozrieť mám,
na hrob mi už kvety položil.

Úsmev mojej lásky je už v nenávratne,
odišli tie krásne slnečné dni.
Nikoho už moje meno ani nenapadne,
len kopec vidno pri tamtom pni.


Autor: Katka





Posielam ti jednu z mojich

Vôkol mňa všetko ztíchlo vetrom
a ostal mi len sen a tajná vášeň.
Ja mojím srdcom sťa by majstra perom,
posielam ti o tom krátku báseň.

Opäť zaplavil ma v srdci žiaľ,
keď v mojich očiach sa leskne žiar,
plamienka sviece stojacej toť opodiaľ,
byť páliacej na moju smutnú tvár.

Diaľov tajomná melódia vetrom sa nesie,
a ja dychtivo hltám trilkot tónov jej piesne.
Hoc duša mnoho dobra i zla znesie,
ja dúfam, že nik nepovie mi to presne.

Posielam nocou tieto verše s vetrom v krídlach,
keď temné myšlienky zaplavili v srdci bôľ.
Ostávam potajme, ale pevne s básňou stáť na nohách,
ako spomienka na prehraný lásky boj,
mlčky a bez slov.

Posielam svoju prosbu vetrom za tebou
a prosím o lásku, teplo a nehu tvojich rúk.
Nenechaj ma tu stáť samého so sebou
a ja z vďaky vdýchnem život do tvojich úst.


Autor: Radko





Dušičkový dážď

Znova horia
novembrové sviečky
a dážď zhasína ich
sladké plamienky

dážď čo prší
z našich duší

dušičkový dážď čo padá
nielen v novembri


Autor: Mia





RAZ SA VRÁTIM!

Za stovkami vrchov, miliónmi stromov
tam tíško dýcha a čaká ma domov.
Rád sa vždy vraciam späť,
zdá sa mi veľký svet.
Keď som nespal vo svojej mäkkej posteli,
srdiečka doma všetkých boleli.
A slzy stekali po líčku ako vodopád,
vždy znova poviem vám, že vás mám rád.

Svetlá sa rozsvietia na strome vianočnom,
vy budete všetci doma, pri stole sviatočnom.
Ja budem myslieť jak žiarite šťastím,
vtedy bude aj môj svet o niečo krajším.
Zobudím sa v jeden deň, aj keď bude krutý mráz,
skončí sa môj zlý sen, a vrátim sa medzi vás.
Aj keď nebudeme dokonale šťastný,
jeden cieľ je však jasný.
Domov, to je láska, šťastie,
ten nikde voľne nerastie.
Buď ho máš alebo nemáš,
ak ho nájdeš viac ho nedáš!
Pretože je len jedna pravda odveká;
Domov robí šťastného aj chorého človeka.


Autor: R.V.





Deň Matiek

Neni to tak dávno, keď som bol malý
vtedy sme sa mami, spolu doma hrali.
Teraz som inde, a ty spávaš doma,
kedy ten čas príde, keď ti poviem znova : "Ľúbim Ťa".


Autor: R.V.





Anjelik

Na svitaní beriem deku z hojdacieho koníka,
šťastie s každým zahojdaním z dosahu mi uniká.
Pri svetle sviečok, s rukami na kolíske,
niečo je vzdialené, niečo veľmi blízke.

Po dlhých nociach, zmáčaných slzami,
smútok v nás zostal a smiech je za nami.
K zemi ma ťahajú okovy z otázok,
na stene pohol sa maličký obrázok.

Stojím tu bezradná, s prikrývkou v náručí,
osud nás okradol, bolesť nás umučí.
Ak sme si súdení, teraz pri mne stoj,
už nie je na Zemi malý anjel tvoj.

Na svitaní beriem deku z hojdacieho koníka,
a s posledným zahojdaním niečo krásne zaniká...


Autor: Dana





Dvě malá křídla tu nejsou

Projděte dům do všech koutů
Najděte stín a jen stín
Dvě malá křídla tu nejsou
Byla tu málem a nejsou
Kudy jen bloudí a kde jsou
Hnízdo je prázdné
Tichý klín

Kdo viděl dívku něžnou
Jít ráno k náměstí
Šla vrátit výhru
Zamknout bránu ke štěstí
Ta věc se zdála běžnou
A ted se hříchem zdá

Jen lékař napsal krátkou
Svou zprávu úřední
O někom zmínka první
Zmínka poslední
Už nejsi dívko matkou
A ptáček nezpívá

Jdou mámy večer z jeslí
Kol hřišť a nároží
Do bílých cích
Dvě bílá křídla uloží
A dívka prstem kreslí
Psaní podivná

Projděte dům do všech koutů
Najděte stín a jen stín
Dvě malá křídla tu nejsou
Byla tu málem a nejsou
Kudy jen bloudí a kde jsou
Co já vím

No tak projděte dům
Z lásky tu zpívá jen stín
Dvě malá křídla tu nejsou
Byla tu málem a nejsou
Kudy jen bloudí a kde jsou
Hnízdo je prázdné
Tichý klín


Autor: Text piesni od Heleny Vondráčkovej





Tebe

Vetou "Ľúbim Ťa",
vystrelím do vzduchu
pár mäkučkých slov.

Tie slová,
voňajúce zimomravou triaškou,
postriebrené drobnými zrnkami
roztrúseného šťastia,
sú vykúpané v pravde.

Tie slová,
chvejúce sa na výslní ľudských citov,
mieriace z najvzdialenejších útrob
môjho srdca,
patria jedinému tvorovi na svete.

Patria Tebe.


Autor: Miška Sukeníková





Mojej hrdosti

Odpusť mi, drahá
Že hlboko pod zem
Som Ťa pochovala

Tvoj hrob zalievam slzami
Pamätník staviam zo žiaľu
A smútku

Pre vec, čo význam nemala
Zavraždila som Ťa
Odpusť, drahá

Odpusť mi ľahkomyseľnosť
Túžbu, ktorou som Ťa ukrižovala
Prepáč drahá, že stratila som Ťa náročky
A mnohokrát z hrobu vykopala

Topím sa v nostalgií
Spomínam na časy, keď som Ťa mala
Už Ťa nechám,
Odišla si navždy, moja drahá...


Autor: Miška Sukeníková





Zrazu si...

Na chrbte batoh
Trpkých dní
V rukách však fľaše
Nafúknutej hrdosti
A mužskej sily
A celkom vo vačku
Na samom dne
Zmizík na slzy

Zrazu si...
Stojíš pred prahom mojich dverí
Otvorených snom dokorán
Nevieš, či zodraté nohy
Položiť na prah
Desíš sa prepadnutia
Zas dole?

Pod svetlom baterky
Všetko ináč vyzerá
Strašne
Ľudské tváre zohyzdené
Pod tlakom prehnanej sladkosti
Priatelia? Úprimnosť?
Pod svetlom baterky
Všetko ináč vyzerá

A tak...

Zrazu si...
V tvári máš vytetované
Zmačkané nádeje
Ani kúsočky lepkavej frajeriny
Vo vlasoch
Nezakryjú ligot
Tvojich smutných očí
A hoci šíriš vôňu nedotknuteľnosti
Aj za nechtami Ti nájdem
Usadenú bolesť z lásky

Zrazu si...
Stojíš pred prahom mojich dverí
Otvorených snom dokorán
Si teraz
A dlhšie ani nečakáš
Že budeš
Veď pod svetlom baterky
Všetko ináč vyzerá

Pre mňa SI
A aj BUDEŠ
Si nikým
A každým zároveň

Hoci zaprášený putovaním
Miliardami planét
Ako Malý princ
Hoci znavený hľadaním
Aspoň mikročastice pokoja
Nehy a lásky
Hoci vyváľaný v blate
Ľudskej pretvárky a pľuvancov

SI

Tak vezmi moju dlaň
A prekroč prah mojich dverí
Otvorených snom dokorán.


Autor: Miška Sukeníková





.... Ty a Ja a srdce plné Lásky ....

.... Poznám Tvoju tvár, i bez spoznania lesku Tvojich očiek
  Počujem Tvoj hlas, i bez načúvania slovkám z Tvojich pier
  Cítim Tvoj dotyk, i bez hladkania Tvojich rúčiek ....
..................
.... Cítim Ťa v náručí, i bez kolenbania Ťa pred spánkom
   Vnímam Tvoju prítomnosť, i bez sprevádzania Ťa životom ....

....... Láska nepozná žiadnych hraníc     
      naopak dokáže vyplniť i stovky prianí
      Cezňu neexistuje žiadna vzdialenosť
          iba čistota viery a oddanosť .......
....... A tak sa spoznáme ešte omnoho viac
      a všetko sa odohrá v tak čarovnej tichosti, takmer netušiac .......


Autor: Denisa Trnková





PREČO?!

Prečo toľko detí pozná bolesť,
prečo toľko z nich nedostáva jesť?
Prečo toľko nepozná pocit domova
a prečo toľko z nich nevraví "mama"?
Prečo nás pred narodením opúšťajú
a prečo v nemocnici zomierajú?
Prečo si dospelí nedokážu vážiť svoje ratolesti..
Prečo im denne nedávajú veľa lásky a radosti..
Prečo musia trpieť tie nevinné stvorenia?
Prečo dostanú pokoj a lásku až u Pána?

Autor: Sonia





V prázdnej detskej izbe...

V prázdnej detskej izbe
Padá omietka
Do detskej postieľky
Na plyšového zajaca
Dávno sadá prach
Hrkálky dávno stratili svoj hlas

Tá miestnôstka je tvoj
Hlavný chrám
Tu potichu
Odriekaš zdravasy za lásku
A za dieťa čo nikdy
Neuvidíš rásť

Autor: Mia





" VITA ENIM MORTUORUM
IN MEMORIA EST POSITA VIVORUM."


Ako žiť ďalej
Keď v duši vybuchuje láva.
Ako dýchať ďalej
Keď viera odrazu je chabá.

Ako prežiť bolesť
Keď nikto nefúka ranu.
Načo ísť ďalej
Keď ktosi zavrel bránu.

"ŽIVOT ZOMRELÝCH
JE ULOŽENÝ V PAMÄTI ŽIVÝCH"
(cicero)

Autor: Mia





! ?

Pane Bože !
Si vôbec na nebesiach ?
Veď svätíme meno Tvoje !
Toto je tá Tvoja vôľa ?
Teraz neprosíme o chlieb !
Aké sú vlastne naše viny ?
Toto Ti asi neodpustíme !
Takto si nás zbavil všetkého zlého ?

Veď si si vzal naše dieťa !!!

Autor: Mia





Romanko

Boh mal zvesené slúchatko,
keď môj brat tu bol len nakrátko...
...a mama vtedy plakala.
Ja som to tak nebrala.
Ešte som bola malá.

Dušičkové vône ostavajú na duši.
A ten BOH možno ani netuší,
že moja mama plače ďalej.
Hoci bez sĺz - lebo bolesť ostarie,
ten anjel v jej srdci jej už ostane.
Je v ňom 9.986 dní...

Autor: Mia





Jen pro NI … MILÝ JEŽÍŠKU …

Tichá vrba … Smutné zákoutí …
Jsou místa, kde ani radost ze života nechodí …
Prázdné parkoviště … Co někdy
vypadá jako vrakoviště … Lidských pocitů …
Tak dovedně skrytých za naučeným úsměvem bez citu …
Kdy srdce žalem chřadne …
Jako květina bez vody vadne …
Vůkol budovy a stěny chladné …
Jejichž paměti jsou bolestí a strachem psané …
Zvláštní oddělení ve špitále …!
Jenž má pacienty stálé …
Zde smrt má bohatou úrodu …
O – v názvu toho místa … Neznamená obrodu …!

Víš, tak je to … Milý Ježíšku …
Jen si spinkej … Ve svém pelíšku …
A Ty …! Betlémský oslíčku …
Otřes se …!!!

Přicházím za Tebou …
Do pokoje, kde květy života nějak nekvetou …
A z okolí čpí prázdnota …
Z postýlky erární …
Ručičkami v ústrety máváš mi …
Snažíš se říct: "Jejda …!
Hele … Hele … Stlejda …
Tvé roztomilé žvatlání …
Na chvíli úzkost, bolest zahání …
Nebýt té místnosti, co od pocitů nechrání,
myslel bych si, že jsme někde v létě na stráni …
A Ty se loukou proháníš …
Motýly z květů vyháníš …
Ty však nemáš sílu ani sama vstát …
Nemůžeš si s ostatními dětmi hrát …
Na čele a holé hlavě,
jejíž vlasy od nemoci vypadaly, jako uschlé klasy,
se perlí pot … Ten jediný vypadá zdravě …!

Víš, tak je to … Milý Ježíšku …
Jen si spinkej … Ve svém pelíšku …
A Ty …! Betlémský oslíčku …
Otřes se …!!!

Pár hraček v dárkovém balení
snad na chvilku smutek uzemní …
Jenže to všechno je málo …
Není to nic, co by za řeč stálo …
Potřebovala Bys víc … Přitisknout
své drahé mámy líc …
Ta si s tím hlavu neláme …!
Kašle na Tebe …! Jsi pro ni břemeno neznámé …!
Asi ji nikdy nespatříš …
Já vím … Je to těžký kříž … Vypadá to černě …
Nemají pro Tebe dárce kostní dřeně …!
Na hledání v cizím státě, nejsou prachy …!
Tak na co platíme ty daně …!
Tak pro koho …! Jsou, už ty prachy …!
Když ne pro Tvé slzy bolesti, velké jako hrachy …
Jen pro bohaté pány …! Pro ty nenažrané tlamy …!

Víš, tak je to … Milý Ježíšku …
Jen si spinkej … Ve svém pelíšku …
A Ty …! Betlémský oslíčku …
Otřes se …!!!

Když jsem odcházel z toho pokoje … Její oči se leskly slzami smutku …
V těch očích jsem zahlédl moudrost, rezignaci a strašné poznání osudu.
Ona to ví …! Nedá se to před Ní skrýt … Je s tím smířená … Tak smířená se smrtí …!
Dlouho jsem ji konejšil v náruči … To Její zubožené tělíčko … Protkané hadicemi s infuzí …
Brečel jsem s Ní … No a co, sakra …! Jsem pro Ni jen cizí "stlejda" …
A přece jeden z mála lidí, které zná … Už se ani nechodím ptát na výsledky …
Je to pořád stejné … Kritické … "Tak vidíš, co Ti Ježíšek nadělil!
Další dávku chemického sajrajtu, který se snaží oddálit neodvratitelné …!
Můžu křičet to své : "Krucinál! Bože! Proč!?" Stejně nakonec musím rezignovat …
Takový je pozemský život … Věčná odevzdanost osudu …! Jen mám pocit …
Strašný pocit …! že jednoho dne, až se vydá tam někde daleko … Do neznáma …
Budu jen těžko hledat svůj životní cíl … Bude mi chybět …
Nepomohou Jí ani ostrovy života … Já vím, Lucko, že se snažíš,
jenže osud je jako kniha s dopředu napsaným scénářem …
A všichni hrajeme svou roli …

Víš, tak je to … Milý Ježíšku …
Jen si spinkej … Ve svém pelíšku …
A Ty …! Betlémský oslíčku …
Otřes se …!!!

Ale ne zimou …!
Ne strachem …!
Ne bolestí …!

OTŘES SE JAKO V POHÁDCE …!
A ZKUS NĚKDY SPLNIT VŠECHNA
NESPLNITELNÁ PŘÁNÍ …!
A NEJEN O VÁNOCÍCH …

Autor: Daimon Terr





Zlatému Princovi

Chodíš si šírim svetom
tam a späť.
Chodíš si a hľadáš lásku,
ktorej pre Teba pri Tebe niet.
No Boh vidí Tvoje túžby,
Tvoju lásku a dobrotu.

Jedného dňa, možno zajtra
Ťa privedie práve tu.
Tu Ťa čakám a snívam
o Tebe sen, že keď prídeš
povieme si slovko M I L U J E M.

Milujem Boha a všetkých vôkol,
no moje srde je šťastné len s Tebou.
Nech jedno sme
a vedno poďme,
v ústrety svetu v láske a pravde.

Autor: Mária F.





Odpoveď Bohu

Len jedno slovko Ti povedať chcem
len to jedno od Teba smiem.
Smiem Ti dať i dostať viac,
veď to slovko vie všetko dať.

Dodá Ti silu i odvahy viac
ísť tým svetom
a potom raz,
keď príde ten pravý čas,
Ty povieš Ž I A D A M
a ja snáď
odpoviem Tvojmu volaniu
a spolu budeme kráčať tam,
kde lásky je veľa.
Veď ten to pozná,
kto verí v TEBA.

Autor: Mária F.





Drobnosti na tomto svete

Keď si utrápený a chodíš ako v mrákotách,
keď pozemský život sa tiahne v temnotách,
keď je ti smutno a cítiš sa skľúčený,
keď ťa nič nebaví a si tak strápený,
keď si myslíš, že si tak veľmi sám,
pozdvihni ten svoj zrak ku hviezdam.
Nekráčaj naprázdno sprevádzaný tmou,
nadchni sa tou krásnou hviezdnou oblohou,
každá hviezda keď žiari,
nežné svetlo odrazí tak k tvojej tvári
ponúkne nádej, objavíš zas vieru v Boha,
veď nás neustále ku sebe volá,
už nie si sám, no tak ver,
ponúkané šťastie v Jeho ruky ber,
radosť príde k tebe keď
otvoríš svoje srdce hneď
a nový deň a lúče slnka
prinesú radosti drobné jak zrnká,
sú v detskej rúčke alebo v kvete,
nájdeš ich v drobnostiach na tomto svete,
v úsmeve, šibalskom žmurknutí či pohladení,
tak už nebuď smutný a nevrav, že to nádherné neni.
Otvor to srdce a aj tie oči,
veľa je krásy, ktorá mlčí,
v tichosti, no predsa radosť dá
a potom v duši človek pokoj má.





Vyznanie viery pre tých, ktorí trpia

Žiadal som od Boha silu, aby som sa mohol presadiť.
Urobil ma slabým, aby som sa naučil pokore ...

Žiadal som od Boha zdravie, aby som mohol urobiť veľké veci.
Ochorel som, aby som mohol urobiť niečo hodnotnejšie ...

Žiadal som bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.
Dostal som biedu, aby som sa stal múdrym ...

Žiadal som moc, aby ma ľudia velebili.
Dostal som bezmocnosť, aby som cítil potrebu Boha ...

Žiadal som všetko, aby som mohol mať radosť zo života.
Dostal som život, aby som sa mohol zo všetkého radovať ...

Nedostal som nič z toho, o čo som žiadal,
ale dostal som všetko, v čo som dúfal.
Takmer proti mojej vôli boli moje modlitby vypočuté.

Som najbohatší z obdarovaných.





Mojej Ivanke...
Obrázok nemôžte vidieť, Váš prehliadač nemá nainštalovanú Javu!

Autor: Neznámy





Tajomstvo

Mamička....som tak sám,
blízko Teba, tak vzdialený...
Nepoznáš ma, plačeš...
už je asi príliš neskoro,
tak rád by som cítil ockove dlane,
bol by som jeho VEĽKÝ chlap...
Všetko je tak tajne iné,
náš Pán to chcel asi tak...
Odpusť mi drahá mamička,
aj tak ťa vždy budem milovať
a priať Ti LÁSKU z nebíčka...

Autor: Jano G.





Nikdy neodhadneš přesně, jak je člověku.
Jednou by se smál, pak mu je do breku.

Mockrát nevíš, co se mu v hlavě honí.
Znáš důvod, proč slzy roní?

Když zrovna pláče, je i tobě do breku
a třeba vůbec nevíš, co je mu - člověku.

Mnohdy si myslíš - tak a je dokonáno,
však po tmě přijde ráno!

I po bouři se nebe vyjasní -
- tak naděje má, nikdy nezhasni.





Šťastie v Tebe

jediný dotyk Tvojich dlaní
jediný pohľad Tvojich očí
jediné slovko...Mamička
šťastie, nekonečno...
som vždy pri Tebe
...môj jediný anjelik...
prečo už pozeráš tak šťastne
.....od Pána priamo z nebíčka...

Autor: Neznámy





Modlitba

Niekedy poznáme Božiu vôľu, niekedy nepoznáme nič.
    Osvieť nás Bože, vo všetkých otázkach.

Niekedy cítime Božiu lásku, niekedy necítime nič.
    Sprevádzaj nás Bože, vo všetkých úzkostiach.

Niekedy vidíme Božie plány, niekedy nevidíme nič.
    Ochraňuj nás Bože, vo všetkých pochybách.

Autor: Denisa J.





Matka

Prejsť ti po perách popraskaných živlom,
Nalievať ti mliekový odvar na ne potokom,
Pohladiť ti vrásky, malé ryhy pod očami,
Pobozkať ťa z lásky, pohladiť svojimi perami,
Si moja, jediná, tá ktorá ma stvorila,
Si stále chodiaca kráska, tá ktorá sa pre mňa morila,
Tvoje ustarané jagavé slzy padajú mi na plecia,
Ty nestrachuj sa už nikdy, ty istota najlepšia.
Na rukách ti aj malé žilky vystúpili, chôdza sa zhoršila,
Dám ti raj, o ktorom sme snili, liek večného života
som ti do budúcna už priniesla.