Anjeliky


	Stratili ste dieťatko a hľadáte pomoc? Poznáte rodičov, ktorí stratili svoju ratolesť a neviete ako sa máte zachovať a správať voči smútiacej rodine? Nehovoriť o bolestivých témach nie je východiskom! Na týchto pár riadkoch je spísaných niekoľko rád pre nás všetkých. Prežili ste niečo podobné alebo máte skúsenosti a radi poskytnete niekoľko ďalších tipov, píšte na e-mailovú adresu info@anjeliky.sk.


	Spomienky Strata dieťatka je jedna z najhorších a veľmi bolestivých skúseností pre každého rodiča. Znamená vyhasnutú nádej, očakávanie, radosť ....

	P ô r o d ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Po úmrtí dieťatka v maternici matky, pôrod nastane spontánne najneskôr do c. 14 dní. Dnes vďaka možnosti skorej diagnózy (zväčša sa srdečná činnosť dieťatka nepreukáže ultrazvukovým vyšetrením), je matke odporučené vyvolanie pôrodu. Po prvom veľkom šoku chce mať väčšina žien pôrod, čo najrýchlejšie za sebou. Avšak každá matka pociťuje niečo iné a nie je možné určiť presné pravidlá toho "správneho konania". Preto žena by mala mať vždy možnosť voľby. Každá matka jednoducho pocíti, čo je pre ňu vhodné a čo v danej situácii dokáže zvládnuť. Rozhodnutie ako priviesť svoje dieťa na svet, musí patriť len rodičom!! Normálny (vaginálny) pôrod je pre matku nesmierne ťažká úloha a predstava porodiť mŕtve dieťatko na svet, je až neznesiteľná. Všeobecne by žena mala byť ušetrená pôrodných bolestí. Dnešná medicína nám umožňuje rôzne druhy tlmenia bolestí, asi jedna z najznámejších je epidurálna anestézia. Na zmiernenie bolestí sa používajú i rôzne iné druhy analgetík. Niektoré ženy môžu odmietať pomoc tlmenia pôrodných bolestí a je dôležité ich rozhodnutie akceptovať!! Pre mnohé matky znamená - prežitie bolesti - nesmierne dôležité okamihy. Z dôvodu telesného utrpenia si dokáže žena aspoň z časti, doslova vykričať, "vybolieť" vlastnú duševnú bolesť. Plač, krik, či rôzne iné pocity pri pôrode nesmú byť potláčané do úzadia alebo dokonca nejak zosmiešňované. Už pôrodom žena začína prepracúvať svoje najmä citové rany a šok z úmrtia jej dieťatka. Ak je žena v tak citovej a telesnej tiesni a nenachádza žiadnu silu, jej žiadosť na prevedenie cisárskeho rezu, by nemala byť zamietnutá. O rizikách cisárskeho rezu a dlhšej rekonvalescencii, musí byť žena samozrejme upovedomená. Úlohou lekára a pôrodných asisteniek pri pôrode mŕtveho dieťatka je matku vždy úprimne informovať a reálne ju konfrontovať s jej situáciou. Úprimne odpovedať na otázky, aby rôzne možné ' fantázie' a rôzne pochyby, či sebaobviňovanie rodičov, boli dôkladne rodičom vysvetlené a reálne zodpovedané. (Často sú rodičia prenasledovaní výčitkami ako napr.: "Keby sme prišli skôr do nemocnice?" alebo "Keby som tak fyzicky veľa nepracovala....?" atď.) Po stanovenej diagnóze nie je väčšinou žiadny dôvod k unáhlenému konaniu. Pôrodná asistentka alebo lekár by mali nechať rodičom čas, napr. k dôvernému porozprávaniu sa osamote alebo čas na vybavenie si osobných vecí ako je napr. upovedomiť svojich blízkych o ich situácii atď. Rodičia by mali mať sami kontrolu nad ich ďalšími krokmi a rozhodnutiami. Personál ich ale musí podporovať, informovať ich o možnostiach, ponúknuť im pomoc, podať návrhy ako majú konať v ich ťažkej situácii ďalej. Rodičia musia byť ošetrovaní s rešpektom a citom. Strata ich dieťaťa nesmie byť minimalizovaná výrazmi ako napr.: "Ste mladí, budete mať ešte deti" alebo "Veď už máte deti..." atď. Taktiež vyjadrovanie sa o dieťati nesmie rodičov zraňovať. Preto je dôležité nepoužívať výraz ako napr. váš mŕtvy plod alebo mŕtvy zárodok, či embryo, týmto sa spôsobujú rodičom veľké emocionálne škody. V situácii rodičov pri pôrode ich mŕtveho dieťatka neexistuje žiadna útecha, ktorá môže rodičom skutočne pomôcť, preto je častokrát lepšie, v tichosti rodičom byť nápomocný, mať na nich trochu viac času a byť pripravený načúvať (vcítiť sa) ich pocitom.... Na prepracovanie hlbokého smútku je veľmi dôležitá rozlúčka so svojim milovaným dieťatkom. Stráviť s ním chvíle, ktoré budú patriť len Vám, poprípade spoločne s Vašimi najbližšími. Je potrebné uchovať si čo najviac spomienok, hoci sú plné žiaľu a bezradnosti, no do ďalšieho života veľmi pomôžu. Nikto nemá právo Vám v tom brániť!

	K o n t a k t s d i e ť a t k o m ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Rodičom zostanú po pôrode vyhasnuté predstavy a hlavne radosť zo spoločného života s ich vlastným dieťatkom. Mnohé svetové štúdie a napokon hlavne samotné trpké výpovede rodičov poukazujú na to, ako veľmi je dôležitý kontakt s vlastným dieťatkom, i napriek tomu, že sa narodí mŕtve. Veľa matiek vo svojich výpovediach uvádza, že bezprostredne po pôrode príde najskôr radosť a úľava po privedení dieťatka na svet, a až neskôr sa navráti hlboký smútok a panika nad tragickou skutočnosťou späť. Rodičia by mali byť preto zavčasu informovaní, či už lekárom alebo pôrodnou asistentkou o možnosti svoje dieťatko po pôrode vidieť, poprípade si ho držať v náručí. Pôrodná asistentka musí byť rodičom vzorom, mala by jednať prirodzene a tým im dodať odvahu. Keď sa práve lekár, či pôrodná asistentka k dieťatku správajú s rešpektom, samozrejmosťou a najmä bez strachu, budú tak konať i rodičia. Veľa rodičov prekonáva strach svoje dieťatko vidieť, celý zážitok je pre nich ťažký a pomyslenie - vidieť mŕtve dieťa - v nich vyvoláva zmiešané emocionálne pocity, najmä pocity strachu, že dieťatko môže byť nejak telesne poznačené, mnohí rodičia sú konfrontovaní s vlastným strachom zo smrti.... Ak rodičia prežívajú podobnú úzkosť, potrebujú pomoc niekoho "tretieho" - väcšinou pomocnú ruku môže podať pôrodná asistentka. Asistentka môže rodičov osloviť a jednoducho s nimi viesť rozhovor, napr. "Prečo pociťujú strach, ich dieťatko vidieť, popríde môže rodičom ponúknuť, či nechcú, aby im vzhľad dieťatka aspoň opísala.... " alebo častokrát pomôžu najmä jednoduché slová ako napr.: "vaše dieťatko je veľmi pekné....". Tento príjemý prístup personálu, dokáže rodičom nesmierne pomôcť v ich neskonalom trápení a najmä veľkej nerozhodnosti. Častokrát je zvedavosť nakoniec silnejšia ako samotná neistota, či strach a rodičia sa s neopísateľnou láskou napokon dokážu so svojim dieťatkom zoznámiť. Prvý dotyk je na začiatku plný obáv a neutíchajúceho strachu, zväčša je pohladený najskôr prštek na ručičke, potom celá ručička a postupom času si rodičia dokážu objať celé dieťatko. Pozorujú svoje dieťa nesmierne nežnými očami, porovnávajú podobnosť, prezerajú si tváričku, nožičky i celé telíčko s veľkou láskou. Tieto prvé kontakty prinášajú rodičom nesmierne silné a dôležité emocionálne zážitky. Rodičom by mal byť dopriaty čas, taktiež poprípade je pre nich príjemnejšie zostať osamote, aby sa za svoje pocity nemuseli pred druhými "hanbiť". Keď sa rodičia zoznamujú so svojim dieťatkom, ešte stále sa nachádzajú pod veľkým a drastickým šokom. Ich prvý kontakt sa musí často považovať i za posledný a žiaľ tieto okamihy odplynú nesmierne rýchlo. Spomienky na dieťatko sú pre rodičov tým jediným, čo im môže zostať ako útecha do ďalšieho života. Preto sa veľmi odporúča, dieťatko si odfotiť alebo dokonca, ak to podmienky nemocnice umožňujú, je skvelé, ak si rodičia môžu ponechať odtlačky ručičky, či nožičky dieťatka. Túžba po fotografii dieťatka alebo po rôznej spomienke naň, prichádza u rodičov - najmä u matky - až neskôr, zväčša vtedy keď sa budú pomaly navracať do svojho životného stereotypu. Preto je veľmi dôležité, aby či už otecko alebo zdravotný personál zachovali rozvahu a spomienkové predmety (ako je napr. fotografia, pramienok vláskov, odtlačok nožičky dieťatka....atď.) zabezpečili a uchovali. Rodičia a predovšetkým matky, ktoré nemali možnosť vidieť a zoznámiť sa so svojim dieťatkom trpia neskonalými výčitkami počas celého života. Len ťažko dokážu nadobudnúť vnútornú rovnováhu, otázka: "Ako moje dieťatko vyzeralo?", ich prenasleduje a zaťažuje už po celý život. Žena sa častokrát nedokáže psychicky vyrovnať so stratou dieťatka a akceptovať; je prenasledovaná pocitmi zlyhania, zlými snami a pod. Ak nie je možné pre rodičov sa vzájomne v ich tragickej situácii podporiť, je správne vyhľadať lekársku pomoc a zdôveriť sa so svojim trápením odborníkom. Každý rodič, ktorý stratí svoje dieťa, musí prejsť veľmi ťažkou cestou smútku a žiaľu. Jediné, čo Vám môže zostať pre Vaše potešenie, sú rôzne spomienkové predmety. Preto všetko, čo by ste v danom okamihu chceli urobiť, urobte, nezdráhajte sa a nehanbite sa! Posledné chvíľky, ktoré môžte ešte stráviť s Vašim dieťatkom, uplynú veľmi rýchlo a už Vám ich nik nenavráti. Veľa rodičov má prianie svoje dieťatko vidieť, držať v náručí, odfotografovať si ho. Fotografie považujem jeden z najdôležitejších bodov, je to posledný možný materiál, kde budú Vaše spomienky zachytené navždy. Často sú odporúčané rôzne "rituály" pre uchovanie spomienok na Vaše milované dieťatko: - dať mu meno - zaznamenať si váhu a miery - odtlačky ručičiek a nožičiek - ponechať si pár jeho vláskov - posledný krát si ho umyť a obliecť - fotografie - hračky - požiadať o krst dieťatka Mnohí rodičia majú strach alebo sú veľmi zatrpknutí a nechcú svoje dieťatko spoznať. Zväčša je matka z priebehu celého pôrodu veľmi vyčerpaná a po oznámení, že jej dieťatko skutočne nežije, nenachádza sily ďalej. V takom prípade sa pokojne zamerajte len sami na seba a doprajte si čas a až neskôr sa rozhodnite, či chcete svoje dieťatko vidieť, stráviť s ním pár krátkych okamihov a uchovať si pár spomienok naň. Väčšinou už po pár hodinách po pôrode zmenia rodičia svoj názor a chcú predsa svoje dieťatko aspoň vidieť. Akokoľvek sa rozhodnete, nezabudnite, že ste sa rozhodli pre seba, a akokoľvek ste v danom okamihu konali, bolo pre Vás to pravé rozhodnutie! V každom prípade by som chcela apelovať na zdravotný personál, aby rozhodne urobili pár fotografií dieťatka, či už jednoducho len pre úplnosť lekárskej správy, ale najmä pre rodičov, ktorí utrpeli túto veľkú stratu. Mnohí rodičia až po určitom čase, najmä matky, majú obrovskú túžbu spoznať svoje dieťatko a vidieť ho, trápia sa výčitkami, že to neurobili. Na prepracovanie tejto veľkej bolesti a žiaľu je spoznanie vlastného dieťatka, jeden z najdôležitejších bodov a dovolím si povedať záchranným člnom.

	Posledná rozlúčka Veľmi rýchlo sú rodičia stiahnutí do tvrdej a bolestivej reality a pomerne v krátkom čase musia zorganizovať poslednú rozlúčku - pohreb. Pre väčšinu rodičov má hrobček veľmi veľký význam a dáva istý pocit uspokojenia. Je to posledné miesto, kde ich dieťatko našlo večný pokoj. Je to miesto, ktoré patrí len Vám a Vašej milovanej bytosti. Môžte si ho zkrášľovať akokoľvek chcete, či kvietkami, hračkami alebo rôznymi inými ozdobami, ktoré Vám prinášajú radosť. Ako symbol spätosti môžme vždy zapáliť sviečku - na znak, že našim anjelikom vždy večné svetlo svieti. Miesto, s ktorým sú spojené naše spomienky a ku ktorému sa utiekame, nemusí mať len podobu hrobčeka. Každý z nás si môže nájsť tú svoju formu poslednej rozlúčky, ktorú považuje za tú pravú.

	Zákon Slovenskej republiky Každé dieťatko narodené od 28. týždňa gravidity, či už živé alebo bez známok života, má nárok na krst a pohreb. To isté platí aj u dieťatka, ktoré po narodení javilo známky života, bez ohľadu na to, v ktorom týždni gravidity došlo k pôrodu. Ak sa dieťatko narodilo bez známok života ešte pred 28. týždňom gravidity, tehotenstvo je považované za potrat. Lekári nevystavujú úmrtný list a tým sa pohreb neuskutočňuje. Materská dovolenka Ak sa dieťatko narodí mŕtve patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. V súvislosti s pôrodom nesmie byť MD kratšia ako 14 týždňov. Taktiež sa nemôže prerušiť, či ukončiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu! Príklad Matka nastupuje na materskú dovolenku od začiatku 6 týždňa pred očakávaným pôrodom. - po pôrode má nárok na 8 týždňov MD (6 týžd. + 8 týžd.) Avšak napr. pri rizikovejšom tehotenstve môže žena začať s MD od začiatku 8 týždňa pred očakávaným pôrodom. - po pôrode má nárok na 6 týždňov MD (8 týžd. + 6 týžd.) To znamená - nárok na MD predstavuje vždy spolu najmenej 14 týždňov! Ak dietaťko zomrie v dobe, keď je žena na MD alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im dovolenka ešte počas 2 týždňov odo dňa úmrtia dieťatka, najdlhšie do dňa, keď by dieťatko dosiahlo jeden rok.

	Reakcia okolia Smrť je pre našu spoločnosť, predovšetkým smrť dieťaťa ešte stále tabu téma. Všetci sme síce postihnutí smutným príbehom a cítime hlboko v srdci ľútosť, ale často nevieme ako reagovať, ako sa správať voči smútiacim rodičom, smútiacej rodine, či dokonca ako im pomôcť. Taktiež sa často môžu stretnúť smútiaci rodičia s nepochopením okolia. Mnohí ľudia nechápu smútok rodičov, ktorí stratili dieťatko potratom, predčasným pôrodom alebo úmrtím krátko pred pôrodom, či po pôrode. Často sú porovnávaní s rodičmi, ktorým umreli deti neskôr už niekoľko ročné, čo je považované za oveľa väčšiu bolesť. No strata vlastného dieťatka je vždy niečo strašné pre každého rodiča, bez ohľadu na to ako dlho žilo. Každý rodič, najmä matka, ľúbi svoje dieťatko od prvého okamihu ako zistí, že nosí svoj malý zázrak pod srdcom. Láska rodičov k svojmu dieťatku nevzniká až po niekoľkých spoločne prežitých rokoch, tá je silná od samého počiatku! Rady a tipy V týchto pár odsekoch je spísané, akými prívetivými slovami sa odporúča postihnutým rodičom pomôcť a akými ich naopak môžte zraniť. A tiež frázy, s ktorými sa už isto každý postihnutý rodič sám stretol. Povzbudzujúce slová: je mi to veľmi ľúto musíš prežívať veľmi ťažké obdobie, musí to byť veľmi ťažké pre Teba/pre Vás som tu pre Teba, máš chuť mi všetko vyrozprávať? myslel som na Vás často, a pýtal sa sám seba, ako sa máte v tomto ťažkom období nechaj si na všetko čas neviem, čo Ti mám povedať a ako Ťa potešiť, musí to byť veľmi veľká bolesť, čo prežívaš nechápem prečo sa to muselo stať cítim a smútim s Vami chcel by si mi porozprávať o Tvojom bábätku čo môžem pre Teba/Vás urobiť nemaj zábrany plakať, naopak obom nám to spraví dobre Frázy a konania, ktoré rodičov často môžu veľmi zraniť: ignorácia smútku rodičov; správať sa, akokeby sa nebolo nič stalo, hoci vieme o tom, že bábätko očakávali alebo vieme, že mali dieťatko/deti chlácholiť rodičov a zabávať ich hlúpymi historkami, s cieľom, že prídu na iné myšlienky a budú sa cítiť lepšie príliš dobre mienené slová ako napríklad: buďte radi, že sa to takto skončilo, buďte radi, že už máte aj iné zdravé deti a pod. posudzovať a odcudzovať pocity a konania smútiacich rodičov nútiť ich do nejakých aktivít (napr. neseď tu a rob niečo; choď na vzduch, to Ti urobí dobre a pod.) chlácholiť rodičov a odvracať ich od reality, t.j. pomáhať im tým, že niekto za nich potrebné veci vybaví (spratanie detských vecí a pod.) - následkom toho je, že postihnutý potrebuje o veľa dlhší čas na vyrovnanie sa so svojim zármutkom a jeho akceptovanie ukrývanie radosti a šťastia zo svojich vlastných detí pred postihnutými rodičmi (namiesto toho sa vedú rozhovory o tom ako deti hnevajú, koľko starostí je s nimi a pod.) S podobnými frázami sa rodičia zväčša stretávajú: chvala Bohu, že dieťatko zomrelo ešte predtým než si ho riadne spoznal lepšie teraz ako keby umrelo neskôr ste ešte mladí, ešte budete môcť mať veľa detí vďaka Bohu, že už máte zdravé deti buďte radi, dieťa mohlo byť postihnuté môžeš byť rada, že sa tebe pri pôrode nič nestalo je to tak lepšie bola to Božia vôľa neplač už toľko, život ide nejak ďalej otec dieťatka sa určite často stretne s frázou - teraz musíš byť silný a byť žene oporou


		Uvítanie Slovo na úvod Diskusné fórum » o anjelikoch » o všeličom Poradenské fórum Naše anjeliky Skúsenosti a príbehy Môj príbeh Odborné názvy Ako pomôcť? - spomienky > pôrod > kontakt - posledná rozlúčka - zákon SR, MD - reakcia okolia Okno poznania Nebeská záhrada Naše detičky » diskusné fórum » poradenské fórum Básne Literatúra Poslali ste nám Články z tlače Zaujímavé stránky Finančný príspevok