|
Titel : RE: prosba
|
Autor: Denisa
()
Datum: 07.06.2004 20:12:40
Milá Anetka
Je mi preveľmi ľúto nad stratou vašej Veroničky, prijmite odo mňa moju úprimnú sústrasť. Vaša rana a bolesť je tak veľká, verte, že vás chápem.
Anetka tak veľmi by som ťa chcela potešiť a podporiť mojim "happyendom", mojou krásnou správou. So stratou našej dcérky sme sa už zmierili a dokážeme aspoň akceptovať, avšak jej sestrička,či braček nám ešte požehnaný nebol.
Je skvelé Anetka, že si s manželom dobre rozumiete a že sa dokážete v tých ťažkých dňoch, keď na človeka doľahne neoblomný smútok a celá tá bezradnosť, podporiť a navzájom si podať pomocnej ruky, či dodať odvahy do ďalšieho života. Rozprávajte navzájom o svojich bolestiach, je veľmi dôležité, aby ste váš smútok prepracovávali spoločne, spoločnými silami. človeku sa vo dvojici ľahšie kráča.
Kedy budete na druhé dieťatko pripravení, myslím, že obaja navzájom vycítite, nechajte si na všetko čas, i keď viem, že tá túžba držať si v náručí svoje milované dieťatko je tak neuveriteľne silná, že by ste si to želali čo najskôr. Pomaly ale isto sa Anetka pokús stráviť dni bez antidepresív, pocítiš sama, či máš silu a odvahu do ďalšieho tehotenstva. Keď nadíde tá chvíľa, neobávaj sa ničoho. Starostlivo pouvažuj o výbere vhodného lekára, ktorému budeš dôverovať a ktorý vďačne zodpovie všetky tvoje otázky plné obáv.
Anetka tebe i manželovi zo srdca želám veľa sily, podporujte sa navzájom. Preveľmi vám želám, nech sa dočkáte Veronkinho súrodenca.
Veroničke zasielam nádhernú sladkú pusinku, veľmi na ňu myslím a v duchu objímam.
Veľa pozdravov tebe i manželovi zasiela Denisa
|
|
|
