|
Titel : Ešte stále dúfam
|
Autor: Katarína
()
Datum: 15.09.2005 23:09:38
Vždy som verila, že budem mať deti. Ani po troch rokoch bezdetného manželstva som neprestávala veriť. Po šiestich rokoch úsilia som verila ale už nečakala. Omeškanie menštruácie som pripisovala stresu a ľahkému prechladnutiu. Pozitívny tehotenský test ma rozosmial, cítila som sa ako nový človek, vnútorne pokojná a šťastná. Po návšteve lekára a potvrdení tehotenstva som pocítila úľavu a radosť, že konečne nájde môj život naplnenie a môj dobrý a láskavý manžel bude otcom a to viem, že tým najlepším otcom. V ten deň bolo Mikuláša a tak som mu do topánok vložila svoju tehotenskú knižku. Keď som začala krvácať nebála som sa. Možno aj preto,že som celkom netušila čo všetko ma čaká. Potrat, pobyt v nemocnici všetko išlo tak rýchlo. Nebola som tehotná dlho, nemala som čas zžiť sa a zvyknúť si, že budem matkou. Neočakávalo sa odo mňa, že budem smútiť. A ja smútim po dvoch rokoch viac ako vtedy. Strata dieťaťa , ktoré ešte nemalo meno je tiež strata. Po všetkých tých liečbach, injekciách, pokusoch, po rátaní termínov kedy plodiť som unavená a viac a viac myslím na dieťatko, ktoré som mohla mať. S každou menštruáciou sa pýtam, čo keď to bola jediná šanca? Nazerám do kočíkov, kupujem hračky neteriam, hladkám hlavičky detí mojich kamarátok. A sledujem tichý smútok môjho manžela. Svoj skrývam a mnohí z Vás vedia prečo. čas beží a ja stále dúfam, že Pán Boh mi raz dá ten dar a že vie prečo to bude tak neskoro.
|
|
|
