|
Titel : Maly anjelik
|
Autor: Anda
()
Datum: 28.12.2005 22:42:20
Chcela by som sa len napisat nas pribeh. V roku 2003 som otehotnela, boli sme s manzelom stastni a kedze to bolo kratko pred narodeninami mojho ocina, rozhodla som sa, ze to budem tajit a povieme to az v den narodenin ako prekvapenie. Bola som tak v 3.tyzdni podla mojich vypoctov, cela stastna som si hned bezala kupit knihy o tehotenstve a studovala ich, co sa to so mnou a s malickym pokladom bude diat. Lenze osud to zariadil inak, nastali komplikacie, krvacanie, hned som musela do nemocnice, kde sa ma najprv spytali ci mam zaujem o dietatko,samozrejme odpoved bola ANO. Po vysetreni mi ale povedali, ze malicke uz nezije a ze budu musiet vykonat Kyretaz-hrozne slovo aj cin. Vtedy som si to az tak neuvedomovala, este ten vztah k malickemu nebol vyvinuty tak pevne /stalo sa to asi 3 den po dozvedeni sa o tehotenstve/.Ani neviem ci som plakala preto, ze sa bojim o seba alebo o malicke, az sa za to teraz hanbim ale vtedy som sa citila strasne sama, v cudzom prostredi, nevedela som co si pocat...Po zakroku musel ist zivoot dalej, sice som rozmyslala ci by sme mali dievcatko alebo chlapceka a aj termin porodu som mala vyratany ale...Asi o 9mesiacov som zistila, ze som tehotna a konecne sa nam splnil sen.Mame krasneho chlapceka, ktory ma teraz 10 mes. a vsetci ho nekonecne lubime. Az teraz ked ho mam, si hlbsie uvedomujem o aky zazrak sme prisli vtedy...Mozno aj preto som taka uzkostliva. Hocikedy ked na neho pozeram, je mi do placu aky je uzasny, ako to rychlo leti. Ked som objavila vasu stranku o Anjelikoch, citala som clanky cez slzy lebo to sa inak asi ani neda.Takze ja tiez viem, ze aj my mame hore v nebicku maleho anjelika, ktoreho, aj ked sme nikdy nevideli, nadovsetko lubime a ktory tam caka na nas.Posielame mu pusinky a myslime na neho.
Ocino, mamina a bracek Samko
|
|
|
