|
Titel : Kvetinka
|
Autor: Zuzana
()
Datum: 02.05.2006 17:45:21
Pozdravujem vsetky maminky. Ci zdravych, ci chorych deticiek, ci maminky anjelikov... Ja som jednou z tych poslednych :o( Prispievam sem svojim prispevkom po 4 mesiacoch aj dvoch dnoch, co sa moja Kvetinka narodila a aj zomrela. Chystala som sa sem napisat zopar riadkov uz niekolkokrat, no az dnes som sa konecne odhodlala. Sedim tu tak sama, smutna, nestastna, so spomienkami na moju milovanu Kvetinku - Veronicku. Aj po takom case mi stale nesmierne chyba a velmi tuzim aspon po jednom dotyku s nou. Viem, ze sa nedockam. Najskor to bude, ked sa z tohto zleho sveta poberiem aj ja... No svojmu srdcu proste nerozkazem, aby uz tolko nebolelo, aby ta ukrutna bolest konecne skoncila. Viem, ze neskonci, ved uz sa s tym ucit zit. Vsak, co ine mi ostava. Ani neviem, co presne chcem napisat, mozno sa len vyplakat zase raz... Cez tuto skvelu stranku som aspon pochopila, ze nie som sama s takymto osudom. Viem, ze vacsina z vas, ktore citate "anjelikov", ma urcite pochopi. Moja milovana Kvetinka mi hrozitansky chyba a neviem sa s tym, co sa stalo, stale zmierit. Viem, ze s tym nic nenarobim, ale... PRECO??? To je ta otazka, ktora mi stale neda pokoja. Sme dvaja zdravi milujuci sa ludia, ktori v zivote nikomu neublizili, ktori sa na nasu malinku Lasku strasitansky tesili... Tesili sa vsetci okolo nas, tak velmi... Az v 27tt nam zistili, ze Veronicka bude chora. Ani nechcem pisat, ake vsemozne diagnozy tam boli...Aj napriek tomu som sa nevedela dockat, kedy bude konecne medzi nami. Vraveli, ze bude zivotaschopna. Ked sa vsak v 35tt narodila, tak po 4 hodinach zaspinkala. Navzdy :o((( Ani som ju nevidela, ani nepohladkala, ani nepocula zaplakat... Nic. Nemam na nu ziadnu "obrazovu" spomienku. Len tie spomienky, ked bola este v brusku, ale aj za tie som moc vdacna. Tak strasne mi chyba. Slzy sa mi zase kotulaju po licach...velmi to boli. Ostava mi este kvapka nadeje...ze budeme moct splodit surodenca pre nasu Kvetinku. Boli sme na genetickych testoch a kazdu chvilu cakame vysledky. Ani neviem, koho mam prosit, ci ku komu sa mam modlit, aby boli v poriadku, aby nam povedali, ze to vsetko bola len nestastna nahoda!!!!!!!!!! Prosim, drzte palce... Par dni po tom som sice o druhom babatku nechcela pocut, ale momentalne netuzim (okrem dotyku s Veronickou!) po nicom inom. Nadej zomiera posledna. Dufam, ze aspon ta nezomrie a ja budem zase raz stastna!!!!!!!! Neda mi nepodotknut, ze mam skveleho manzela, rodinu a priatelov a touto cestou im chcem podakovat za to, ze stoja pri mne. LUBIM VAS VSETKYCH!!! A NAJVIAC TEBA, KVETINKA MOJA MILOVANA, V MYSLIENKACH SOM STALE S TEBOU A VZDY BUDEM. MILUJEM TA VERONICKO MOJA, DUFAM, ZE TO VIES!!!
|
|
|
