|
Titel : férový život:o((((((
|
Autor: Oľga
()
Datum: 17.05.2006 07:40:54
Takže, milé mamičky. Bože, ani neviem ako začať....
Písala som sem o mojich piatich anjelikoch.....
Začnem asi po poriadku.... Včera, moja skvelá kamarátka, ktorá stála pri mne, keď bolo najhoršie, stratila bábätko, podobne ako Deniska a mnohé iné mamičky. S tým rozdielom, že ona tú stratu nezvládla ako my a svoj život dobrovoľne ukončila.... Mám výčitky, pretože neviem, či mám byť vďačná za podnet, ktorý vo mne spustil smútenie... Dostala som veľa poklôn (aj tu) aká som silná... Nie je to vôbec pravda....môj organizmus jednoducho urobil blok a ja som sa voči tomu všetkému obrnila. Myslím, že (presne ako povedal môj psychológ) začínam smútiť... To strašné zovretie sa znásobilo a ja pociťujem neznesiteľnú bolesť, takú ako som nikdy predtým necítila....mám výčitky, že som jej nedokázala pomôcť, ani svojim deťom.... Nechcem sa tu nikoho dotknúť, ale ak je Boh, tak musí byť na nás veľmi nahnevaný, už inú logiku v tomto úbohom živote, nie, v živorení, nevidím... Hnevám sa, veľmi sa hnevám na to, že trpia dobré ženy, že umierajú nevinné deti a reči charakteru "Boh potreboval Anjelov" sú totálne nezmyselné... Asi píšem zcestne, no musím niečo urobiť pre to, aby sa mi uľavilo, inak ma asi šľak trafí...Môj štvorročný synček sa ma dennodenne pýta prečo Martinko odišiel do nebíčka....a ja mu neviem odpovedať....kde mám záruku, že netrpel, že ostatné deti netrpia....ako to podaktoré viete????? tak upäto sa odvolávať na Boha a velebiť ho????? Neviem ako Vy mamičky, ktoré nesmierne obdivujem, dokážete modliť sa a ďakovať Bohu....za čo, že Vám zobral deti????? Je mi ľúto, neberiem nikomu jeho názor a presvedčenie....len som musela....hnevám sa....
Prepáčte a ďakujem za porozumenie....Oľga
|
|
|
