|
Titel : RE: Milovanemu anjelikovi
|
Autor: Nana
()
Datum: 08.03.2008 21:45:11
Dakujem monika a Evik, dakujem ze ste pri mne v myslienkach.
Som stastna ze nie sme na svete so svojim trapenim same.
Je to tazke Moni, ved ty vies, ale musim sa s tym naucit zit.
Musime zit pre sucastnost nie pre minulost.
Nie jednoduche sa s tymto stotoznit, neprejde den kedy si nespomeniem, nezaplacem, vidim tehotnu a musim plakat, stiskam svoju neterku ktora ma narodeniny v den mojho potencionalneho porodu a do oci sa mi hrnu slzy. Ona zabudla ze Naninka bola tehotna, nespominame to, nechapala by to nebudeme ju trapit. Ma len 7 rokov.
A tak sme dnes dopredu oslavovali jej narodeniny a mne zvieral hrdlo a srdce zial. Ked si predstavim ze by sme sa tesili z nasho dietatka...
Ach ...je to strasne. Ten zial sa neda vypovedat...no nic uz nezmenime ...
Este raz dakujem.Aj ja myslim na Vas a Vase trapenie a drzim palce a v modlitbach myslim na vsetky mamicky na svete nech uz nikto nikdy nezazije nic z toho co my, nech boh da aby sa rodili zive a zdrave deticky a naplnili dni svojich rodicov stastim.
|
|
|
