|
Titel : náš anjelik
|
Autor: dusana
()
Datum: 14.04.2008 19:18:45
dnes je tomu presne 5 týždňov, čo som posledný krát videla na ultrazvuku nášho anjelika, ako mu bije srdiečko a spokojne si pláva, ale už na druhý deň bolo všetko úplne inak. Ráno som si všimla, že mám slabý hnedý výtok, ale nechcela som robiť paniku, tak som sa vybrala do práce, ale pre istotu som zavolala manželovi. Manžel nechcel na nič čakať, prišiel za mnou do práce a odviezol ma do nemocnice, kde ma vyšetrili, ale bolo všetko v poriadku, keďže deň predtým som bola na ultrazvuku, lekár usúdil, že je zbytočné robiť ďalší, veď to nebolo ani 20 hodín od posledného...Výtok prestal, ja som sa ukľudnila, veď som bola pod dozorom lekárov, poctivo som ležala a na večernej vizite som poprosila lekára, či by mi predsa len neurobili ultrazvuk, že by sa mi lepšie spalo...lekár súhlasil...avšak na monitore nevidel akciu srdiečka, v tom momente sa mi zrútil svet, veď už bolo všetko v poriadku. Bola som v 10tt. Lekár sa ma snažil ukľudniť, povedal, že ráno vyšetrenie zopakuje iný lekár. To sa však nedalo, na naše dieťatko sme sa strašne tešili, veď sme naň čakali celých 8 rokov, už som neverila že otehotniem. Aj keď doma máme už veľkú 9-ročnú slečnu, veľmi túžime ešte po jednom dieťatku. Osud sa s nami kruto zahral, najprv neopísateľná radosť, že sa nám to predsa len podarilo a potom...Na druhý deň ráno ďalší lekár len potvrdil, že nevidí akciu srdiečka, to už pri mne bol aj manžel, ja som sa zrútila, nechcelo sa mi žiť...Prestala som vnímať čas, svet okolo prestal existovať, mojim jediným želaním bolo, aby som sa neprebrala z narkózy po kyretáži, manžel bol pri mne celý čas a pomáhal mi sa spamätať...On ma podporoval, on sedel pri mne keď som zaspávala aj keď som sa zobúdzala a vtedy mi povedal, neubližuj našej Katarínke a mne, snaž sa žiť ďalej, veľmi a potrebujeme. A vtedy som si povedala, to musím zvládnuť, nechcem aby kvôli mne trpeli ďalší. Keď som prišla domov, neudržala som sa a strašne som plakala, keď som objímala svoju dcérku, nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Ešte pár dní som nedokázala komunikovať s nikym iným len s manželom a dcérkou, nikde som nechodila...Ale čas ide ďalej a ja sa pomaly dostávam z najhoršieho. Zajtra idem po prvý raz do práce...
|
|
|
