|
Titel : RE: samko a laura
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 11.08.2009 20:36:32
Barbarka, viem asi ako sa citis. Najskor radost a mozno aj slzy stastia, no potom... Je to vsetko este velmi cerstve. Dodnes nechapem, preco je priroda k niektorym zenam taka kruta. Preco si niektore z nas musia prejst trnistu cestu za vytuzenym babatkom. Aj u nas to tak bolo. Ale nevzdala som sa. A verila som! Uz aj nasi mi hovorili, ze si mozme adoptovat, moja byvala doktorka tvrdila, ze na zaklade mojich vysetreni vzdy potratim... Ale ja som stale verila. A dnes po 3 potratoch a po 6 rokoch smutku a obcas aj preplakanych noci, mam dnes doma rocne dvojcatka. Aj ked od posledneho potratu ubehli 3 roky, nikdy nezabudnem na mojich malickych anjelikov a vzdy im budem mamou. A este aj dnes si za nimi obcas poplacem. Strasne mi chybaju. Ale keby sa to tak nebolo stalo, nemala by som tu teraz Lucku a Matka. Mozno to tak malo byt.
Nepreboli to nikdy. Ani nikdy nezabudnes na Samka a Lauriku. Vzdy budu s tebou, v tvojich myslienkach, snoch, v tvojom zivote. Uz budu sucastou teba. Navzdy. Nepreboli, len to trosku zostarne. Drzim ti palceky, nech sa aj ty dockas vytuzeneho mimi. Verim, ze tvoji dvaja anjelickovia ti v tom pomozu. Drzkaj sa!!!
|
|
|
