|
Titel : RE: pre Matuska do nebicka
|
Autor: Andrea
()
Datum: 16.07.2010 22:18:17
Nemôžem si pomôcť ale pocity nás,mamičiek anjelikov,sú asi rovnaké.Všetky robíme to isté,cítime rovnako,rozprávame sa pri hrobčekoch.Aj ja vždy Lukáškovi pošuškám čo sa doma deje,čo robíme ,jako nám doma chýba a jako strašne ho všetci ľúbime.Aj moja mama mi vždy povie aby som tata a Lukáška pozdravovala.Aj mu vždy sľúbim že znovu prídem zajtra a ked sa to náhodou nedá-čo sa stáva naozaj málokedy-až mi srdce zviera,lebo som mu to sľúbila a on ma čaká a ja som nedošla.
Ale vidím že aj môj muž má nervy už z toho že tam dennodenne chodím.Ale aj to tu už bolo prebraté že chlapi to cítia ináč.
Dagmar čo sa stalo tvojmu bábätku??Teda ak chceš o tom hovoriť??
|
|
|
