|
Titel : RE: Barbore-Liluška
|
Autor: barbora
()
Datum: 28.08.2010 18:43:22
dakujem lucy, nech ma este hocico pekne v zivote stretne, pokoj v dusi uz nikdy nenajdem. to, ze som prisla o lindu, je pre mna taka rana od zivota, ktora sa nikdy nezahoji. dnes som tu citala jeden velmi pekny odkaz. myslim, ze to bolo od janky z konca aprila, ako to prezit, alebo nieco podobne. nechcem ju citovat, ale vela myslienok akoby pisala aj za mna. poplacem si rano a vecer na cintorine, poplacem si, ked som s mamkou, aj vecer s manzelom, ked lezime a vedla nas je prazdna postielka. zvysok dna som v praci. snazim sa svojim smutkom "nezatazovat" kolegov okolo mna, potlacam ten plac a ked vyjdem z prace, neviem to zastavit. potom sa mi na chvilu ulavi a poviem si,ze to zvladnem.ze musim...kvoli ostatnim... a takto to ide den co den.niekedy sa mi stane, ze ked pridem vecer na cintorin, uz nevladzem plakat..len tam stojim, pozeram na jej meno na krizi a vravim si, ze to nie je pravda, ze sa urcite zobudim, len ten sen uz trva velmi dlho!!!
|
|
|
