|
Titel : RE: moj Lukasko
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 25.11.2010 16:16:41
Mila Lenka, kazdemu pomaha nieco ine. Mne pomahalo, ked som sa mohla o tom rozpravat. Ja ked som sa vratila do roboty, tak sa so mnou nikto o tom nerozpraval. Len tak zbezne, ci uz robim a tak a ako sa mam, ale priamo sa bali ludia opytat. Aj ich chapem, ja by som sa tiez neopytala, nevedela by som ako sa mam opytat a co sa mam opytat.Ked som bola doma na materskej tie tri mesiace, tak ma boli kolegovia z prace pozriet doma a boli na hrobiku pri malinkej, vtedy sme sa o tom rozpravali.
Tiez ked som prve dni chodila do prace, bolo to strasne ako by som malu opustala a hned z roboty som za nou bezala. Bolo mi za nou strasne smutno, lebo ked som bola doma, tak som ju navstevovala dvakrat za den. Najhorsie bolo, ked som cely tyzden v robote ako tak prezila a prisiel piatok a vikend. Isla som sa vyplakat do sialenstva. Ved ja som v robote nemala byt a neviem, co tam vlastne robim. Mala som byt doma a robit omnoho prijemnejsie veci..... Lenka tuto bolest chapu len maminky anjelikov, nikto iny to tak nepochopi. Aj ked povedia, ze nas chapu, ale nevedia, co prezivame, nevedia si to predstavit. Casom to bude o nieco lepsie. Mysliet na maleho neprestanes. Nerobim fyzicky, ale hlavou, tak my mysel zamestnava aj nieco ine. Nemozem potom stale iba mysliet na malu. Drz sa Lenka. Zuzana
|
|
|
