|
Titel : RE: maxik
|
Autor: Lucy
()
Datum: 14.12.2010 20:13:04
Aj ja ďakujem všetkým, ktorí poslali čo len jednu myšlienku malému Maxíkovi. Ďakujem za všetky modlitby, slúžené omše, Majke B. a Johanke J. za liečitelskú pomoc. Nič nepomohlo, ale Max odchádzal velmi milovaný. Prečo nedostal šancu na život? Prečo jeho rodičia po všetkých tých ranách dostali teraz túto, najtvrdšiu? Max nemal súrodencov, jeho mamičke a oteckovi zostala prázdna náruč. Max, každý sa do teba zamiloval, hned ako tvoja maminka oznámila, že sú tam neskutočné //. Bol to zázrak, krehký, ale zázrak. Pretrpeli sme s ňou krvácania, injekcie a potom sme sa len tešili na farbu kočiarika, tvojej prvej autosedačky...ked bola v treťom trimestri, tak sme si pozerali nádherné umelecké fotky tvojej maminky a teba, ukrytého v brušku. Chrobák v hlave stále bol, ale lekári ho zahnali tým, že pre istotu urobili cisársky rez, aby sa ti nebodaj niečo nestalo ešte pri pôrode. Nikoho by ani v najhoršom sne nenapadlo, že sa ešte aj potom môže niečo stať. Tvoje krásne malinké telíčko bojovalo urputne, ale nevládal si. Možno to jedného dňa tvoja mamička a otecko pochopia, že si už nemohol ďalej, ale dnes určite nie. Je to len pár hodín...Chceli sme ťa tu, strašne, pre tvoju mamičku...ochraňuj ju prosím na ceste životom...Maxík, vrabčiatko, odpočívaj v pokoji anjelik xxx a vy, anjeliky naše najdrahšie, prosím, dozrite na malinkého Maxíka...x
|
|
|
