|
Titel : RE: terezka
|
Autor: mirka
()
Datum: 15.02.2011 15:40:20
Ahoj zlatíčko, ocko išiel pre Adamka do škôlky a ja som si urobila prestávku- učím sa na skúšku, tento semester bude veľmi náročný, neviem, ako to zvládnem. Včera bol ťažký ...všetkých nás Tvoja smrť poznačila, dúfam, že sa to časom spraví, niekedy sme s ockom veľmi podráždení, hlavne ja...a včera bolo 14 teho, k tomu ešte Valentín, tak ma to rozčuľovalo, sviatok lásky...bez Teba...neviem či a kedy sa s tým vysporiadam, viem, že ešte prešlo málo, pramálo času, ale mám pocit, že sa všetko kazí...jeden deň po sebe kričíme...druhý sa snažíme sa navzájom podržať...a ešte ten tlak okolia...každý mi dáva najavo, že som iná, že to nie je dobre...ja niekedy fakt nevládzem a mám toho plné zuby...je to vážne tak nepochopiteľné?...srdiečko, prečo sa to muselo stať? Tak ťažko sa žije bez Teba. Naučím sa to vôbec niekedy?...prišla mi predvolanka na genetiku.Nepíšu, že s dieťaťom, ja sa ani nejdem ozvať, aspoň, keď tam budem, tak sa s pani dr. poradím...aj keď viem, čo mi povie, geneticky ste v poriadku...tak sa tešila a verila, že všetko bude dobré, tak, ako mi všetci...anjelik, veľmi nám chýbaš, teta Ildika Ti kúpila krásneho sloníka- dievčatko pre šťastie, ale Ty si šťastná, tam, kde si je miesto plné šťastia...ale čo my???budeme ešte niekedy šťastní? tak naozaj? Terezka, prepáč, toto by som Ti nemala hovoriť...plač..............
|
|
|
