|
Titel : terezka
|
Autor: mirka
()
Datum: 14.06.2011 09:35:23
Ahoj dievčatko moje, dnes je tomu 6 mesiacov...roztrasenými prstami a zaliatymi očami klepem na klávesnicu a nedokážem povedať nič viac ako stále...chýbaš mi, nám...neznesiteľne, ľúbime ťa a nikdy sa s tým nezmierime...včera si mi znova dala znamenie, neviem si to inak vysvetliť, súhra náhod? Neverím...musí niečo byť, niečo, medzi nebom a zemou a preto dúfam, že vieš...všetky vecičky v komode by ti už boli malé, uvažovala som, že ti niečo kúpim, aby som vedela, aká by si bola, aby som ťa mala o kúsok bližšie...nedokážem ti dať nič, len kvety, sviečky, anjelikov...nie je to fér, život nie je fér...včera sme si s ockom hovorili, že niekedy sa dá hovoriť o spravodlivosti, ale len veľmi zriedka, možno budeme súdení a odmenení inde, ale teraz mi to nepomáha, chcem ťa mať tu, chcem sa ráno zobúdzať a miesto chladnej urny bozkávať tvoje teplé líčko, chcem vidieť ako rastieš, ako sa učíš nové veci, ako sa s Adamkom ľúbite, ako nám robíš radosť, som sebecká a chcem byť taká, si moja a nemalo to tak byť, nemala som odvracať tvár od každej tehotnej mamičky, od každého bábätka, kočíka, aj ja som ho mala tlačiť, tešiť sa, cítiť ťa, nikdy sa s tým nezmierim, poznačilo nás to, cítim, že som iná, stojí ma to veľa síl, pripadám si tak stará...sklamaná, ubolená, mám pocit, že nám nič nevychádza, jediné, čo ma teší je, že cítim tvoju prítomnosť, každý deň a stále cítim, že sa usmievaš, nerozumiem tomu, neviem, čo to znamená, ale hovorím si, že asi už bude dobre, prečo inak by som to tak cítila a stále nič...stále sa to neobracia, nechcem počúvať malého ako za tebou plače, ako hovorí, že chce bábätko a ja mu ho nemôžem dať, nechcem odvracať tvár od tehotnej kamarátky a vyhýbať sa téme tehotenstva, nechcem mať strach ísť von a stretávať maminy s kočíkmi...chcela som len teba...
|
|
|
