|
Titel : RE: mojmu dievčatku
|
Autor: Betty
()
Datum: 31.10.2011 20:35:22
Drahá Marika , tak veľa smutných spomienok na tejto stránke , ktorú som nepoznala.
Prežili sme takmer pred mesiacom tiež jeden čierny deň .Už si hovorím , že ju už neotvorim , je mi potom veľmi smutno. . Čítam riadky plné smútku , zúfalstva a prázdna v duši a srdci.Nie je nič horšie , ako stratiť svoje dieťa .Ja som maminou 2 dospelých detí . Do nášho života nám vstúpil malý plamienok radosti . Začiatkom marca by naša náruč bola tiež plná .Tak veľa som sa tešila na 1. vnúčika . Videla som sa s ním na lyžovačke , v Chorvátsku pri mori alebo s deduškom pri love kaprov . Skončilo to priskoro .Každý večer som modlitbou prosila Boha o zdravie nášho malého chlapčeka .Zobral si ho však k sebe .Šok pre mladých rodičov , bolesť pre všetkých , ktorá aj keď si myslím , že pomaly odchádza - nie - vráti sa pri každej spomienke . Moja maminka stratila dcerušku - moju sestru - 6 - mesačnú .Ja som tiež prišla o dieťatko v 8. týždni .Osud to opäť vrátil - môj syn sa toľko tešil na svojho SYNČEKA - bol pyšný , natešený - predsa čakal syna . Radosť trvala zhruba po určení pohlavia asi 2 týždne a malinký sa vypýtal na svet . Tatinko si ho mohol len posledný krát pochovať na rukách - kruté .Veľká rana do života . Marika , neviem , či ste stratila svoje 1. dieťatko , verte , Vaša náruč neostane prázdna . Nebolo by to spravodlivé - nemôže to tak byť . Čas utíši bolesť , rana v srdci síce ostáva . Ja Vám z celého srdca želám veľa síl , lásku nekonečnú , oporu v milovanej osobe a hlavne veľa zdravia .Moje meno od tej krutej chvíle sa často objavuje na tejto stránke . Ať sú moje riadky aspoň malinkým pohladením tak veľmi smutných a zúfalých duší. Želala by som si , aby smutných spomienok ubúdalo a nepribúdali ďalšie riadky plné zúfalstva . Buďte silná a verte , že život Vám predstaví aj tie šťastné okamihy a chvíle . Cítim s Vami .
|
|
|
