|
Titel : RE: ďakujem dcérka....
|
Autor: Jana
()
Datum: 15.09.2012 09:56:30
Ahoj Gabi, raz to bude lepsie... viem lahko sa mi hovori, nemam truchlive obdobie... a ked to pride je zle... ale zvacsa uz vnimam Ondrika ako svoju krasnu sucast, viem ze to uz nijak nezmenim.. niekedy mam vycitky ze nesmutim viac.. Ale zivot ide dalej a my sa snim musime pasovat.. Mam za sebou perne obdobie.. druhe tehotenstvo mam dost bujare (to s Ondrikom bolo krasne, bezproblemove, potom mi niekto spackal porod a prisla som o zdraveho chlapceka). Toto tehotenstvo si uzivam riadne.. od zaciatku na plno, nevolnosti vyspickovane k dokonalosti, ked konecne koncom tretieho mesiaca zmizli, tak dvakrat sialeny strach a panika najprv zle vysledky, potom zachvat podbruska a strach ze som o malinku prisla... Ale zatial sa mi tam drobulinko moje trepota a vzdy mi na ultrazvuku zamava.. Ale co som tym chcela povedat.. Ze vzdy ked mi bolo zle mala som velmi silny pocit ze Ondrik je s nami, ze je niekde z hora dava pozor.. Najpr som ho prosila o odpustenie ze cakam druhe babatko ale akosi ich uz lubim oboch, vy co mate viac deticiek je to asi ine, viete ze milovat sa da niekolko detie, ale pre maminky co stratili prve dietatko je to strasna zmena a strach ci budem lubit to druhe dieta ako anjelika... No a prislo to. Ondrik sa z bolesti zmenil na pocit ze niekto je stale pri mne, aj ked nie tak ako by som chcela, ale navzdy bude mojou sucastou a dufam ze aj velkym ochrancom svojej malilinkatej sestricky.
Gabi, prajem ti vela sily a nech sa ti co najviac dari pri spomienke na svoju babulku spominat s usmevom (takym tym z lasky
Jana
|
|
|
