|
Titel : RE: Ondrikovi
|
Autor: Jana
()
Datum: 10.09.2013 21:57:56
Slniecko moje. Kazdy tvoj stvrtok prsalo. Az ten posledny nie. Svietilo slnko. Sedela som na kramaroch a volala rodine, ze si odisiel. Sedela som na betonovom panely a moj svet sa zastavil. Len mi bolo cudne ze ten okolo nie. Ako to je mozne? Ako to ze vsetko pokracovalo dalej? Aj moj zivot? Dovolili mi vziat si ta prvy a posledny krat do narucia. Ale nic sa nezmenilo. Nezobudila ta nasa laska bolest ani bezradnost. Proste si odisiel. Ondrejko, su to 4roky co si sa stal anjelikom. A ja zijem dalej. Cudne. Mam malu adelku, kvoli ktorej nechcem plakat a tak sa to vo mne hromadi, az sa bojim, co z toho bude ked to praskne. Chybas mi chlapcek moj. Aky by si bol?? Ake by boli nade zivoty? Lubim ta srdiecko, dufam, ze ta este niekedy objimem.
Lubim Ta Ondrik
|
|
|
