Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Nas anjelik Anička
 Veronika   27.01.2016   08:05:54 
 RE: Nas anjelik Anička
 Janka   16.02.2016   21:58:15 

  Titel : Nas anjelik Anička
Autor: Veronika  ()     Datum:  27.01.2016 08:05:54

Ahojte, som rada , že som našla tuto stránku a možem sa aj ja trosku vyrozpravat. Zacnem svoj pribeh. Pred Vianocami som isla na normalnu kontrolu u doktora. Bol to 22+6tt. Dovtedy všetko bolo v poriadku bolo to 22.12.2015. Doktorovi sa nepáčila moja znižena hodnota z krvi ktorá bola znížena len trošičku o 0,03(nejakej jednotky) poslal ma na genetiku tam ma hned odbili, že to nie je dovod na odber plodovej vody. Poslal ma vsak este na sono. Tak velmi mila a dobra doktorka , ktora mi velmi pomohla za co som jej vdacna, nam oznamila ze dietatko zaostava v raste ma hyperechogenne crevne klucky a ma nejaku tekutinku b brusku a podla nej to moze byt infekcia , hned na druhy den nam odporucila odber plodovej vody. Suhlasili sme lebo ak bola sanca pomoct nasmu dietatku tak jedine ked budeme vediet co je v nom a ako mu pomoct. Lenye vysledky z plodovej vody prisli az o 3 tyzdne. Dovtedy sme ale volali o predbezne vysledky a geneticky bolo vsetko v poriadku takze sa potvrdila infekcia. Dozvedeli me sa ze je to dievcatko Anička. Vetdy mi spadol kamen zo srdca ked sme sa dozvedeli ze geneticky je všetko v poriadku ked to bola infekcia myslela som si ze sa jej da pomoct antibiotikmi alebo niecim .... nedalo.... 3 týždne po Vianociach som isla k doktorom na kontrolu ktora bola v dosledku zleho vysledku na infekciu cytomegalovirus. Doktor mi najskor povedal ze mi odporuca potrat .... ja by som na potrat nesla , hned som si v duchu povedala ze potrat odmietam nech je ake je je to moje dieta. Potom ma poslal aj na sono kde ma opat vysetrovala ta mila doktorka. Hned na zaciatku nam povedala aj podla vysledkov ktore som jej doniesla ze nech necakame za sa to zlepsilo podla nej sa to zhorsilo . Lahla som si a nasa dcerka bola cela zaliata tou tekutinkou tou hnusnou infekciou , potom sa doktorka pozrela na nas a povedala : "priroda si to zariadila po svojom!" TIE slova mi dodnes hucia v hlave . Moja Anicka bola mrtva. doma sme uz vsetko pomaly chystali , ma nam prist este aj kocik ..... hned nas zobrali do nemocnice a cakali sme dlhe dva dni a pol.... davali mi lieky nezaberali zdvojnasobili davku dali mi tabletku aj odspodu. nakoniec mi museli prsknut plodovu vodu bola už uplne hneda.... v piatok 15.1.2016 okolo 11:00 som porodila mrtve dieťatko..... v ten moment som sa na nu neccela pozerať ani nejako hladkať , fyzická bolesť nebola vačšia ako ta bolesť srdca , ako keby vám ho niekto vytrhol z hrudi a strašne to boli a boliet bude navzdy . Bolo to nase , moje vytuzene, vyprosene dietatko. Museli ma aj vycistit. Teraz chodim po vyšetreniach skrz ten virus .... na infektologii mi musia zistit ci mam aktivny v tele ten virus lebo sa neda nijako vyliecit len utlmit a ked sa objavi choroba zas prepukne. Ale doktorka nam povedala ze na dalšie dieta v tehotenstve nebude mat dopad ze druhe dietatko bude na 99% zdrave. Chceme chceme to skusit zas a verime ze nasa Anicka sa nam vrati , strasne mi chyba , veľmi. Teraz by som ju chcela objat, vidiet, chytit. Teraz aj lutujem ze som to neurobila v tu chvilku. Ale ani sa ma to nikto z doktorov a sestriciek neopytal. Asi preto lebo uz sa jej kozicka odlupovala.... ta bolest ten smutok je veľky , strasne velky. Chcem aby vedela , že nikdy na nu nezabudneme, ze nam velmi chyba , ze ju velmi lubime a kazdy den mame za nu a za nenarodene deticky zapalenu sviecku. Ďakujem že som mohla aj ja napisat svoj pribeh. Mozno mi to pomoze postavit sa na nohy.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: