Titel : Máme ešte nádej?!
|
Autor: Denisa
()
Datum: 25.01.2012 19:23:05
Milé ženy, maminky, rodičia, lekári, milí ľudia
V hlbokej úcte a s vďačnosťou sa skláňam milé matky nad vami, je vo vás veľká sila a láska.
Lekár, ktorý mal prístup ako ho prežila DiTa, sa hanbím pomenovať človekom, ani zvieraťom ho nemožno nazvať... ani..., možno výraz zvláštne primitívne indivídum..., by bol ten pravý výraz?? Veď je to nenormálne ak práve lekár - človek, ktorý dokonca môže za pomoci prístrojov očividne sledovať život alebo úmrtie taktiež človeka v matkinom lone, vyjadrí niečo tak nehorázne a primitívne. Čo sa to s nami ľuďmi deje a čo sa s nami stane, keď človek človeka zatracuje, človek k človeku sa nepriznáva, aký svet si my ľudia tvoríme okolo seba??
Snažím sa len slepo veriť, že podobných lekárov je málo, že sú výnimkami, čiernymi machuľami v tom bielom svete lekárov a že čoskoro zmiznú z našich nemocníc a ordinácií. Pevne verím, že už žiadna matka - žiadny človek nemusí pocítiť takéto jednanie práve od iného človeka (či už od lekára, príbuzných, známych, či neznámych ľudí...).
Kiež by sme si začali vážiť jeden druhého, i tých ľudí v ženskom lone, ktorí sa ešte len "rozbiehajú" či už do života alebo smrti (žiaľ neraz čakajúc na svoj ortieľ rozhodnutia iných ľudí). Niektorí majú šancu sa narodiť, niektorí sa nemusia narodiť, ale všetci sú alebo boli ľudia, ktorí si zaslúžia najmä ľudskú LÁSKU, ako i našu úctu a obdiv.
S láskou Denisa
P.S. Máme ešte nádej?!, ešte sú medzi nami lekári, ktorí sú si vedomí pre aké povolanie sa rozhodli, povolanie, v ktorom je prvoradá najmä ľudskosť. Týmto dobrým príkladom z lekárskych kruhov je práve lekár, ktorý vo svojom voľnom čase vedie toto fórum, za čo mu opäť srdečne ďakujem.
|
|
|