Titel : RE: nestastna
|
Autor: Aťa(30)
()
Datum: 13.10.2003 10:43:13
Ahoj Lívia. Je strašné čo si prežila. Mňa to nedávno postihlo tiež, potratila som v 9.týždni - 17. septembra, takže rana je ešte čerstvá...Prvý týždeň som sa cítila presne ako opisuješ, nemala som chuť žiť! Tehotenstvo sme s manželom plánovali, bolo to naše prvé dieťatko. Veľmi som sa na bábo tešila, rozprávala som sa s ním aj keď to vôbec nemohlo vnímať. Snažila som sa zdravo stravovať, užívala som Maternu a Kyselinu listovu, aby som si bola istá, že dostáva všetko čo potrebuje... Obzerala som si v obchodoch detské veci, hoci mi bolo jasné, že je ešte priskoro... Keď mi lekár na sone povedal, že dieťa nerastie a že sa pravdepodobne jedná o zam?knuté tehotenstvo, myslela so že sa zbláznim a nechcela som tomu uveriť. Dohodli sme sa, že zostanem v nemocnici a o týždeň tam pôjdem ešte na 1 sono. V po 3 dňoch som sa však rozkrvácala, takže bolo rozhodnuté...Po kyretáži sa mi zrútil celý svet, stále som si hovorila, že prečo sa to stalo akurát mne, snažila som sa nájsť príčinu toho prečo bábo prestalo rásť, no nenašla som...(ani na histológii nič nezistili). V týchto ťažkých dňoch mi však veľmi pomohlo nové priateľstvo s kočkou, ktorú som spoznala v nemocnici - postihol ju rovnaký osud ako mňa. často si telefonujeme a navzájom sa podporujeme. Snažím sa nemyslieť na to, prečo sa to stalo, lebo príčinu už zrejme nikto nezistí.. Keď ma prepadne ľútosť preplakala by som celú noc. Aby som na to nemyslela, rozhodla som sa pustiť do rekonštrukcie bytu, ktorú sme tiež už dávnejšie plánovali...Je ťažko niekomu takto radiť, ale skús sa od toho "problému" trošku odpútať, nič z toho čo sa stalo už nezmeníš!!..môžeš si tak akurát zničiť nervy. Želám Ti veľa šťastia...ak by si sa potrebovala vyrozprávať, napíš.
|
|
|