Titel : perinatalna strata
|
Autor: Eva
()
Datum: 18.01.2004 23:07:13
Som velmi rada, ze som na internete objavila tieto stranky. Velmi starostlivo som si precitala uvodnu stranku a presla som aj niktore prispevky. Suhlasim s tym, ze u nas je tato tema naozaj tabuizovana. Co je vsak este horsie, je tabuizovana aj u mnohych zdravotnikov. Viem o tom, pretoze som si podobnu temu vybrala ako vyskumnu pracu. Sama som zdravotnicky pracovnik a vyber mojej prace bol podmieneny aj tym, ako malo som o tom vedela. Najviac ma trapilo to, ze pocas studii som sa nikde nedozvedela o potrebnej komunikacii s rodicmi, ktori utrpeli stratu dietatka. Chcela by som len v kratkosti dodat malu pripomienku k uvodnej stranke. Spominate v nej mnohe straty dietatka, no vylucili ste tu umele prerusenie tehotenstva z vazych genetickych, ci zdravotnych dovodov. Mozno so mnou nebudete suhlasit, no temu perinatalnej straty som dlho studovala, najma zo zahranicnych zdrojov a mnohi odbornici ju sem zaraduju. No moje vedomosti nepramenia len z teorie. Robila som rozhovor s matkou, ktora presla touto skusenostou v 23.tyzdni tehotenstva. Jej dietatko bolo silne poskodene, nemalo nadej na prezitie po porode a tehotenstvo ju ohrozovalo na zivote. Sama uz bola matkou troch deti a na toto stvrte sa naozaj tesili. Jej pocity (a tiez aj manzelove) sa v nicom nelisili od pocitov ostatnych matiek, ktore utrpeli spontannu stratu dietatka. Skor boli (a su) este komplikovanejsie. Prosim, nevylucte aj tieto matky z vasich stranok.
|
|
|