| Titel |
Autor |
Datum |
|
|
sarka
|
20.07.2004 00:58:06 |
|
|
bibiana
|
16.09.2004 13:29:01 |
|
|
petra
|
23.07.2004 21:27:36 |
|
|
Denisa
|
23.07.2004 00:15:41 |
|
|
Majka
|
20.07.2004 15:47:23 |
|
|
Petra
|
21.07.2004 20:27:32 |
|
|
Maminka Zuzka+Susanne 16 mes.
|
19.02.2005 17:17:15 |
|
|
Jana
|
26.11.2004 22:51:21 |
|
|
jindra
|
11.10.2004 15:42:09 |
|
|
Denisa
|
23.07.2004 00:27:52 |
|
|
Petra
|
24.07.2004 05:14:11 |
|
|
Jana, Stephanie a Holly
|
28.07.2004 14:40:33 |
|
|
Martina, anjelik Mišpulínek
|
28.07.2004 08:49:48 |
|
|
sarka
|
29.07.2004 02:01:25 |
|
|
Denisa
|
25.07.2004 13:41:53 |
|
|
Petra
|
26.07.2004 18:00:04 |
|
|
Katka
|
09.06.2005 15:37:58 |
|
|
Jana, Stephanie a Holly
|
28.07.2004 14:50:43 |
|
|
Denisa
|
27.07.2004 22:47:18 |
|
|
mata
|
27.07.2004 21:26:26 |
|
|
Daniela
|
22.07.2004 19:51:02 |
|
Titel : RE: Hailie
|
Autor: Denisa
()
Datum: 23.07.2004 00:15:41
Milá Šárka
Zo srdca želám úprimnú sústrasť nad stratou vašej dcérky. Keď sa tak obzriem, čo som ja prežívala dva mesiace po strate dcérky, myslím, nachádzate sa práve s manželom vo veľmi ťažkom období. Neustále sa strieda v tebe smútok, strach, bezradnosť, hnev, otázky a vkladanie optimizmu do budúcna, však? Ono by bolo najkrajšie zabudnúť na to hrozné, tak strašne bolestivé a byť znovu šťastný s ďalším dieťatkom, ale.... ono to šťastie necháva na seba často čakať.... Spomienky (na celé to prežité) sa vymazať nedajú, sprevádzajú životom ďalej... Viem, že tvoje srdce zmieta podobný hrozný nepokoj a preto ak môžem poradiť, choďte životom pomaličky malinkými krôčikmi vpred neunáhlite čas, nechcite, neočakávajte všetko naraz. Ako prvé je nesmierne dôležité zmieriť sa s tou tragickou skutočnosťou, veľa o nej rozprávať, vyliať ju zo seba von. Je jasné, že všetko sa nedá z dnes na zajtra, je to proces (rôznej d?žky), preto si nechajte na všetko čas.
Jednou dôležitou kapitolou je práve tvoja otázka - detská izbička.
Len Ty (vy s manželom) máte právo rozhodnúť, čo s nakúpenými vecičkami urobíte. Ako si nanovo zariadite izbu. Ako to už v diskusii odznelo, nik by za vás nemal nič upratať alebo "odstrániť". Rozlúčka s tými všetkými vecičkami, pomáha akceptovať odchod vášho milovaného dieťatka. Pomáha akceptovať skutočnosť, ktorá je síce pretrpká ale nezmeniteľná.
Ja som sa v prvom okamihu po návrate z nemocnice psychicky zrútila, bol to hrozný pohľad, človek nevedel a nevládal ani plakať, nachádzal sa jednoducho v šoku. V prvom okamihu som chcela všetko predať alebo podarovať ďalej. Po pár dňoch zotavenie sa doma, sme sa s manželom rozhodli a pomaly spoločne poukladali do uložných krabíc tie vecičky (ako aj postielku a kočiarik). Naše rozhodnutie sme si navzájom odôvodnili tým, že všetky veci boli myslené a kupované s láskou už aj pre budúcich možných Vivienkiných súrodencov a týmto sme sa so všetkými tými vecami rozlúčili. Veľmi nám to obom pomohlo, akoby sme uzavreli jednu kapitolu nášho hlbokého smútku a sklamania. človek sa mohol pozrieť znovu na ten každodenný život a začať "fungovať" a zúčastňovať sa na každodennom živote, i keď ešte stále s bolesťou v srdci, no predsa len začalo sa znovu žiť a nie len prežívať...
Som šťastná, že máš po boku človeka, ktorý Ti pomáha, keď človeku samému sily nestačia.
Veľa sily želá a myslí na vás,
Denisa
P.S. ak môžem ešte nejak pomôcť, bez obáv prosím napíš.
|
|
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
