|
Titel : RE: nechci dalsi dite nebo mam jen strach?
|
Autor: Andrea
()
Datum: 12.01.2010 21:25:48
Ahojte,
tiež sa pomaly dostávam do obdobia kedy by som mohla znovu uvažovať nad dalším tehotenstvom,ale pasujem sa z rovnakými myšlienkami-či áno alebo -radšej -nie.
3.4.1997 sa mi po tehotenstve plnom utrpenia narodil cisárskym rezom chlapček-taký malinký drobček 2700 a 46cm.To tehotenstvo bolo otrasné,denne som vracala 9x,bola som mladá a úplne znechutená.Po cisárskom som bola rozhodnutá že nikdy viac.Chodili sme do roboty ,postavili dom ,roky išli,v oktobri 2008 na manželovu štyridsiatku sme sa rozhodli že to skúsime znovu čo podarilo na prvý krát.Veľmi sme sa tešili,išli sme od šťastia z kože vyletieť.Náš už teraz 12ročný syn sa veľmi tešil na bračeka.A čo mňa najviac tešilo -žiadne vracanie ,žiadne nevolnosti,bola som asi najšťastnejší človek na svete.Až do toho 38tt,ked mi doktor oznámil že môjmu chlapčekovi nebije srdiečko,nasledovala štvordňová vyvolávačka ktorá viedla len k rýchlemu cisárskemu kvôli vykrvácaniu z maternice.Prežili sme posledného pol roka s plačom a návštevami cintorína.Môj syn sa ma už dva krát pýtal či ešte budeme mať bábätko,on by veľmi chcel.Keď začnem tu tému manžel má len vyhýbavé odpovede a hlavne sa bojí o mňa.Ja tiež neviem ako dalej ,veľmi sa bojím,ale aj to viem že takto nedokážeme žiť.V robote bývalé kolegyne posielajú mailom fotky svojich čerstvo narodených detí,ďalšia zostala teraz tehotná.Tak ťažko mi je v takom prostredí,keď ja som tam tiež nemala byť ,ja som mala doma hojdať môjho Lukáška,chodiť na prechádzky.Neviem čo bude ďalej...všetkého sa bojím.Andrea
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
