Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 tuzim no nedari sa
 Soňa   03.03.2010   18:41:10 
 RE: tuzim no nedari sa
 Martina   25.04.2010   21:36:28 

  Titel : tuzim no nedari sa
Autor: Soňa  ()     Datum:  03.03.2010 18:41:10

Čítam tu va?e príspevky a slzy sa mi tlačia do oči Ja som o svojho drobčeka pri?la vo ?tvrtom mesiaci tehotenstva bolo mi povedané ?e plod odumrel, no tie chvýle co som pre?ívala po tom tu neprekonatežnú boles?, pocit prázdnoty a neschopnosti bol stra?ný neprajem to nikomu. A najhor?ie bolo keď sa ma ka?dý pýtal ako sa mam a mali úsmev na tvári viem ?e to mysleli dobre ale vtom obdoby to bolo ako keby ma no?om pichaly priamo do srdca, bola som uzavretá nechcela som chodi? ani von mne osobne pomohlo ?e som bola sama a vyrovnávala som sa stým sama, aj keď mam poveda? pravdu niesom stým vyrovnaná do dnes e?te aj teraz po viac ako dvoch rokoch si poplačem keď ma nikto nevidí, ka?dy si mysli ?e som u? zabudla ale ?ena ktorá to pre?ila stratu vlastného aj keď nenarodeného babetka na to nezabudne nikdy stále naň myslím ka?dý deň si poviem kožko by us malo rokou ako by vyzeralo čo by robilo a tak ďalej, viem ze sa vlastne sama trápim ale nedoká?em to u? zmeni?, us to je vo mne ?e naň myslím,a teraz sa s priatežom pokú?ame a babetko a nedari sa nám niekedy mam pocit ?e ten moj anielik nechce súrodenca aj keď je to asi hlúpe namy?la? si to ale, keď ka?dá taká v?eliaka ma deti a ani ich nechce a mi ktoré po nich tú?ime to nejde. Uprimne mňa by asi naj?tastnej?ou na svete spravil mali zázrak v podobe malého dropčeka, ale fto ja u? strácam nadej ?e niekedy budem mat v náručí svoje die?atko

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: