Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Samota
 Milka   28.01.2004   21:28:17 
 RE: Samota
 katka   16.02.2004   14:07:30 
 RE: Samota
 Milka   22.02.2004   20:08:10 
 RE: Samota
 katka   23.02.2004   13:52:00 
 RE: Samota
 Daniela   13.02.2004   14:02:57 
 RE: Samota
 Milka   22.02.2004   19:38:41 

  Titel : Samota
Autor: Milka  ()     Datum:  28.01.2004 21:28:17

Neviem ani vyslovit radost nad tym, ze som tu na Internete objavila Vasu webstranku. Citim potrebu sa s niekym porozpravat, s niekym, kto bude rozumiet o com hovorim. Prisla som o prve dieta este nenarodene. Islo o samovolny potrat. Tesne po tom com som o dieta prisla, som vsetky pocity potlacila, akoby sa nic neudialo. Teraz sa opat po istej pauze chceme pokusit o dieta, ale mam strasny strach a vsetky moje potlacene pocity su spat. Manzel mi hovori, aby som myslela pozitivne, ale ja sa bojim, ze druhy samovolny potrat tu asi neprezijem pri zdravom rozume. Nachadzam sa momentalne vo velkej depresii a mam pocit, ze by sme rozhodnutie mat deti mali odlozit na neskor.
Tieto moje pocity vyvstali z mojej situacie v akej sa nachadzam. Zijem necely rok v Spojenych Statoch. Moj manzel je Kanadan a priviedla nas sem jeho praca. Ak bol niekto v Spojenych Statoch, urcite vie, ake takze je tu zacinat a hladat si znamych a ludi, ktori ho v tazkej situacii podrzia. Je to prakticky nemozne, ak zijete v malom meste, kde sa na cudzincov pozeraju ako na mimozemstanov. Manzel sa snazi ako moze, ale je vidiet, ze je to muz a muzi na niektore zenske muchy jednoducho nestacia.
Citim tu velku samotu a prazdnotu a chyba mi nejaka spriaznena dusa zenskeho pohlavia, ktora by ma pochopila. Priatelka, s ktorou by som sa mohla podelit o radosti a starosti bezneho zivota. Prosim, ak niekto viete o niekom, kto sa nachadza v takej istej situacii ako ja, ci uz na Slovensku alebo v zahranici, napiste mi na email: emily2003@centrum.sk
Dakujem.
Milka


  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: