|
Titel : RE: Samota
|
Autor: katka
()
Datum: 16.02.2004 14:07:30
mila milka. precitala som si tvoj prispevok, a kedze som este pomerne mlada, mam 18, nemam este valstnu rodinu a od minuleho tyzdna uz nemam ani mojho chlapca, s kt. som si op VS chcela rodinu zalozit, chcela som ti len napisat, ze aj ked sa neviem presne vzit do tvojej situacie, napriek tomu som sa rozhodla ti napisat. ja byvam sama, s chorymi starymi rodicmi, o kt. sa ciastocne musim starat. cize internatny zivot mi nic nehovori. s partiou som nebola vonku uz ani nepamatam a ako som uz napisala, nechal ma aj moj chlapec. cez vikendy, ked som doma, bud musim behat po doktoroch al. sa musim ucit. takze preto ma aj zaujal tvoj prispevok "Samota". Chcem ti len povedat, ze verim tomu, ze sa postupne prelomia lady a urcite sa najde nejaka spriaznena dusa, kt. pri tebe bude, ked jubudes potrebovat. zatial vsak bud vdacna aj za tvojho manzela, ved nie si predsa uplne sama, bud rada, ze ho mas. ver mi, ze vsetko bude lepsie, lebo zivot je podla mna ako sinusoida- raz si hore a raz si dole. ja ti prajem, aby tvoja sinusoida nikdy neklesla pod nulu, aj ked bude prave v tej svojej nizsej casti. asi som ti moc nepomohla, ale sanzila som sa. prajem vela optimizmu, viery a nadeje a hlavne v buducnosti vela, vlea uspechov.
PS: moji rodicia 4 roky nemohli mat deti, vzdy potratili, a aj ked im vsetci doktori hovorili, ze je nemozne mat v buducnosti deti, nasi sa nevzdali, a som tu ja a moji dvaja surodenci. a sme uplne v poriadku, sme pekna a zdrava rodinka- tak sa a ni ty nevzdavaj, aj ked viem, ze to potrebuje cas. nech sa ti dari- vsade, kde to potrebujes, ahoj, katka
Milka:
-------------------------------
Neviem ani vyslovit radost nad tym, ze som tu na Internete objavila Vasu webstranku. Citim potrebu sa s niekym porozpravat, s niekym, kto bude rozumiet o com hovorim. Prisla som o prve dieta este nenarodene. Islo o samovolny potrat. Tesne po tom com som o dieta prisla, som vsetky pocity potlacila, akoby sa nic neudialo. Teraz sa opat po istej pauze chceme pokusit o dieta, ale mam strasny strach a vsetky moje potlacene pocity su spat. Manzel mi hovori, aby som myslela pozitivne, ale ja sa bojim, ze druhy samovolny potrat tu asi neprezijem pri zdravom rozume. Nachadzam sa momentalne vo velkej depresii a mam pocit, ze by sme rozhodnutie mat deti mali odlozit na neskor.
Tieto moje pocity vyvstali z mojej situacie v akej sa nachadzam. Zijem necely rok v Spojenych Statoch. Moj manzel je Kanadan a priviedla nas sem jeho praca. Ak bol niekto v Spojenych Statoch, urcite vie, ake takze je tu zacinat a hladat si znamych a ludi, ktori ho v tazkej situacii podrzia. Je to prakticky nemozne, ak zijete v malom meste, kde sa na cudzincov pozeraju ako na mimozemstanov. Manzel sa snazi ako moze, ale je vidiet, ze je to muz a muzi na niektore zenske muchy jednoducho nestacia.
Citim tu velku samotu a prazdnotu a chyba mi nejaka spriaznena dusa zenskeho pohlavia, ktora by ma pochopila. Priatelka, s ktorou by som sa mohla podelit o radosti a starosti bezneho zivota. Prosim, ak niekto viete o niekom, kto sa nachadza v takej istej situacii ako ja, ci uz na Slovensku alebo v zahranici, napiste mi na email: emily2003@centrum.sk
Dakujem.
Milka
|
|
|
