|
Titel : potraty
|
Autor: Lucia
()
Datum: 05.03.2002 10:59:50
Žiaľ, tiež mám za sebou dve nevydarené tehotenstvá. Jedno v 2000, druhé 2002. Obidve skončili spontánnym potratom, prvé v 10. druhé v 5. týždni. To druhé sa nám stalo 3.2. a je to ešte veľmi čerstvé.
Momentálne som už na tom psychicky trošičku lepšie, len sa stále nedokážem pozerať na malé bábätká, v obchodoch naďaleko obchádzam regály s detskými vecami... Viem, že to prejde, ale je mi tak strašne smutno, cítim sa prázdna a neschopná, vinná.
Môj gynekológ tvrdí, že to má súvis s mojim ochorením štítnej žľazy (nedostatočná činnosť) a že môj endokrinológ by mi mal vedieť povedať viac. Akurát, že keď som sa pred tromi rokmi informovala, či by prípadné tehotenstvo bolo rizikové, hovoril, že nie, akurát budem musieť užívať lieky ako doteraz, možno vyššiu dávku.
Takže lekári sami nevedia, nikto nevie prečo, čo by bolo keby. Momentálne mením endokrinológa, gynekológa mám už štvrtého. Ja, ktorá som bola proti klientelizmu a rodinkárstvu, teraz hľadám pomoc po známosti. Mám pocit, že lekári na tom majú svoj podiel viny, neupozornili ma, možno neliečili správne, po prvom potrate mi nerobili vôbec žiadne vyšetrenia. Je smutné, že keď Vás nepoznajú, nevenujú sa Vám. Naozaj je neuveriteľné, aký iný prístup má môj gynekológ, je milý, zaujíma sa, pátra. Pri vyšetrení je jemný, naordinuje mi lieky, o ktorých som ani nepočula. Aj v nemocnici bol prístup personálu úplne odlišný. Verte mi, že takémuto lekárovi by som rada zaplatila, aj keď ten môj nič nechce.
Neviem, či sa niekedy dočkám nášho bábätka, mám už 30 rokov a neisté vyhliadky. Ale, predsa len dúfam a verím na zázrak.
Milé maminky, ktoré ste prišli o dieťatko potratom a ste veriace, ako ste to riešili? Pohreb sa v takýchto prípadoch nerobí, dieťatko nedostane ani meno, dá sa oza miminko odslúžiť omša? Ja sa za ne modlím, ale neviem, či to stačí.
ďakujem všetkým za spoluúčasť a prípadnú odpoveď.
želám všetkým veľa šťastia, zdravie pre seba i Vašich blízkych a veľa veľa nádeje.
|
|
|
