Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Nekonečná bolesť
 Daniela   22.02.2002   01:52:59 
 RE: Nekonečná bolesť
 Monika   06.11.2007   21:17:22 
 RE: Nekonečná bolesť
 Hana   22.05.2007   11:26:36 
 RE: Nekonečná bolesť
 mayka   24.02.2007   17:59:37 
 RE: Nekonečná bolesť
 mayka   24.02.2007   17:56:36 
 RE: Nekonečná bolesť
 andrea   03.06.2002   09:53:45 
 RE: Moja Pacinka
 Daniela   11.06.2002   16:50:27 
 RE: Nekonečná bolesť
 Ivana   28.02.2002   15:36:27 
 RE: Nekonečná bolesť
 Renata   23.02.2002   21:40:52 
 RE: Nekonečná bolesť
 Petra   22.02.2002   14:13:43 
 RE: Nekonečná bolesť
 Denisa   22.02.2002   10:40:48 
 RE: Nekonečná bolesť
 juraj   17.06.2007   13:57:17 
 RE: Nekonečná bolesť
 Daniela   08.03.2002   10:57:53 
 RE: Nekonečná bolesť
 Jana   03.04.2002   08:18:36 

  Titel : RE: Moja Pacinka
Autor: Daniela  ()     Datum:  11.06.2002 16:50:27

Ach milá Andrea, máš úplnú pravdu, i ja sa snažím zmieriť a akceptovať, ale niekedy to padne tak pri veľmi veľmi ťažko.....
Každý mi vraví asi to tak malo byť alebo si ešte mladá, ešte budeš mať veľa detí. No nik nechce pochopiť, že moju Pacinku mi už žiadny iný človiečik nenahradí, ona bola pre mňa jedičná a navždy jedinečnou v mojom srdci zostane. Nezabudnem na tie spoločné tak krásne, no žiaľ príliš krátke chvíle. Možno raz mi bude požehnaná jej malá sestrička alebo jej braček, ale Pacinka bola v mojom živote len jedna.
A práve zmieriť sa, že tu teraz pri mne nie je, je častokrát veľmi bolestivé...., a tak si aspoň teraz pozriem jej malú stránočku a v tichosti sa oddám spomienkam, ktoré patria len mne a jej a tak sa budeme spolu tešiť cez srdiečko plné lásky.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: