Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Pribeh so stastnym koncom
 Tana   13.03.2006   22:02:57 
 RE: Pribeh so stastnym koncom
 Lucie   13.03.2006   23:15:02 
 RE: Pribeh so stastnym koncom
 Mirka   21.03.2006   21:47:39 
 RE: Pribeh so stastnym koncom
 Majka   06.04.2006   17:52:30 
 RE: Pribeh so stastnym koncom
 Mirka   21.03.2006   21:46:42 

  Titel : Pribeh so stastnym koncom
Autor: Tana  ()     Datum:  13.03.2006 22:02:57

Ahojte,
chcem sa s vami podelit o svoj pribeh, ktory sa nastastie konci stastne - v podobe dnes uz rocnej dcerky. Bolo to vsak az tretie uspesne tehotenstvo.
S otehotnenim som nemala problemy, s manzelom sa nam zadarilo hned ked sme sa rozhodli mat dieta. Boli sme velmi stastni a hned sme to zacali "vytrubovat" vsetkym znamym. Potom som to lutovala, lebo ked sme o babatko prisli tak este dlho sme stretavali ludi co o tom nevedeli a vysmiati sa pytali ako sa ma babatko a mne to vzdy vohnalo slzy do oci a museli sme vysvetlovat co sa stalo.
Tiez som si vycitala, ze aj ked som vedela ze som tehotna, boli sme tancovat na plese a potom aj na kamaratkinej svadbe. Na konci druheho mesiaca som zacala krvacat. Bol vikend a v jednej knizke pisali ze krv moze znamenat aj oneskorenu menstruaciu, tak sme sa rozhodli ist k doktorovi az v pondelok. No ked uz zo mna vysli zakrvavene kusky, tusila som ze je zle a v pondelok som sla do nemocnice s tusenim, ze moje tehotenstvo skoncilo. Doktor mi to na sone potvrdil a vynadal mi, ze som neprisla hned ako sa mi objavila krv. S placom a bolavym srdieckom som absolvovala kratky pobyt v nemocnici spojeny s kyretazou.
Ked som sa ako-tak pozviechala, zacala som na internete zistovat informacie co sa mi to vlastne stalo, ako sa dalo tomu predist a hlavne co robit aby sa to uz neopakovalo. Vtedy mi pomohli aj anjeliky.sk, hlavne psychicky, zistila som ze nie som sama a ze mnoho zien to ma este tazsie. Zacala som dufat, ze dalsie tehotenstvo uz bude v poriadku, ze toto bola len nahoda. Rozhodli sme sa pockat pol roka, a bol to velmi dlhy polrok.
Ked konecne presiel, otehotnela som opat. Uz sme to povedali len nasim najblizsim. Ziadne tancovanie, ani sportovanie, aj chodit som sa bala. Blizil sa koniec druheho mesiaca - a objavila sa mi krv. Ihned k doktorovi a do nemocnice. Na sone bolo vidno plod, ale srdiecko nie, doktor vravel ze este moze byt skoro na srdiecko. Trochu som sa upokojila, hospitalizovali ma. Moj gynekolog mi predpisal liek Duphaston ale v nemocnici mi ho nekazali brat, len Ascorutin. Po dlhom tyzdni plnom obav som sla opat na sono a tam mi povedali zdrvujucu spravu, ze uz vidno len zvysky po potrate. Opat sa mi zahmlel svet. Uz to nebol taky sok ako prvykrat, ale zas som vedela ze poctom potratov sa znizuje sanca na uspesne tehotenstvo. A ja som tak tuzila mat deti!
Postupne som sa pozviechala, ved stal pri mne moj milujuci manzel a moja rodina. A som si povedala, ze ked budem mat 4 neuspesne tehotenstva, potom si dietatko adoptujeme.
Opat sme cakali dlhych, tentoraz 5 mesiacov. Opat som otehotnela. A opat sa objavila krv. Ked som sa uplakana balila do nemocnice, vravela som si - cize aj o toto pridem, potom sa este raz pokusime a ak ani to nevyde, skusime adopciu.
Na sone bolo opat vidiet plod, ale bez srdiecka. Zacala som uzivat Ascorutin aj Duphaston.
Opat dlhy tyzden, plny strachu a len s malou iskrickou nadeje ze tentoraz by to mohlo vyjst. Na dalsom sone moj maly cloviecik stale bol a uz mu bilo srdiecko!
To bolo radosti, moja nadej ze tentoraz by to uz mohlo byt uspesne tehotenstvo, sa zacala zvysovat. Ale pochybnosti a strach tu bol stale, najma ked sa blizilo sono vysetrenie. Nastastie uz bolo vzdy vsetko v poriadku, moje dietatko pekne rastlo.
V nemocnici si ma pre istotu nechali do polovice stvrteho mesiaca. Zvysok tehotenstva som bola PN a chodila do poradne pre rizikove. Ale nastastie uz som nemala ziadne problemy. Strach som mala stale, ved som poznala vsetky smutne pribehy z tejto stranky a z pobytu v nemocnici som vedela vsetky mozne komplikacie pocas tehotenstva. Inac zakazala som si chodit na anjeliky.sk, lebo tentoraz mi to na psychike veru nepridavalo.
Dva dni po vypocitanom termine prisla na svet nasa krasna a zdrava dcerka. Nase vytuzene srdiecko. Kiezby sa kazdej zene co tuzi mat babatko tato tuzba naplnila.
Dnes uz ma Julka 13 mesiacov a zaciname uvazovat o surodencovi pre nu. Len uz teraz sa obavam, ci ma opat necakaju dni plne strachu a obav o cloviecika v mojom vnutri. Drzte sa vsetky.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: