|
Titel : RE: bubulko
|
Autor: Majka
()
Datum: 09.07.2007 11:00:13
Ahoj Anka,
vydrz, nevzdavaj sa. Viem ake je to strasne. Aj ja som to zazila. Trvalo mi sialene dlho, nez som dokazala aspon dufat, ze raz mama budem. Tiez som si hovorila nieco podobne ako Ty. Myslim ze tie strasne pocity trvali tak 2 a 1/2 roka, potom prisli dalsie 2 straty po sebe, ale tie ma napodiv nehodili na same dno. Mali presne opacny ucinok - zurivo som sa zacala snazit o babo - toto trvalo zase dalsieho 2 a 1/2 roka... a potom som si povedala ze koncim, ze to nema zmysel a prestavam sa snazit a obiehat lekarov a pod. - vzdy som bola na tom psychicky iba horsie ked som zabsolvovala dalsie vysetrenia ...
Babuliatko k nam prislo samo od seba ked sme si povedali, ze teda ideme skusit adopciu aby sme tu mali pre koho byt - zacala som zistovat co mi k tomu treba - asi som preniesla iniciativu inam - a vtedy sa konecne usmialo stastie aj na nas.
Ako pisem - trvalo to sialene dlho, ale teraz nosim babo v brusku. Prave dnes som sa dozvedela, ze dievcatko :)
Vydrz, nevzdavaj to. Tvoj anjelik ti posle babo aby si nebola sama. Urcite to vsak nie je tak, ze nie si Ty dost dobra. (Podla mna si to ani manzel nemysli) Len ta velmi tvrdo skusaju. Si silna, zvladas to aj ked mas pocit ze nie.
Drzim vsetky palceky. Urcite sa dockas.
Majka
|
|
|
