|
Titel : RE: pohlad
|
Autor: Mirka
()
Datum: 21.05.2009 09:31:01
Milé slzičky.
Ja som na rozdiel od vás mala viac štastia, nepoznám stratu ako vy, ale o svoje deti som musela tvrdo bojovat počas teh. aj po porode, dokonca aj vo veku už pokročilejsom. Moje deticky si museli vsetko tvrdo vybojovat.
Chcem len napisat, ze po prvom velmi problematickom tehotenstve a predcasnom porode, som tiez povedala nikdy viac... Ked mala dcerka 2 mesiace, bolo mi tvrdo povedane, ze moje dieta nebude nikdy chodit. VYbojovali sme si to a mnohymi inymi problemami. Na druhe dieta som po tomto vsetkom ani nepomyslala. A tak som nechcene otehotnela. Bol to sok... Odmietala som ho hned od prvej chvile... Hanbim sa za to a neviem si to dodnes odpustit, ako som mohla byt proti svojmu dietatu. Dohnala som to az tak daleko, ze zufaly manzel mi povedal v 10 mesiaci teh., ze ked tak velmi to dieta nechcem, nech idem na potrat. A verte mi, ze ja som cakala len na to, aby mi dal povolenie... Aj toto teh. mi zacalo krvacanim uz v 6tt a ja som nic nerobila pre zachranu nasho dietatka, nechavala som to na prirode... Ale nase dietatko sa drzalo, nechcelo ma opustit, a ja zbabela som sa pohravala aj napriek tomu s myslienou, ze sa ho zbavim... Ale nakoniec som odvahu na potrat nenasla, bala som sa svojho svedomia... a dcerka tuzila po surodencovi... Tak som si povedla, ze to necham na prirode, a nas drobcek bojoval, no ja som ho stale odmietala... Tesit som sa zacala asi az v 18 tt, kedy sa konecne prelomili lady a vo mne ozili materinske city aj k tomu drobcekovi... Porod sa znovu skomplikoval, a po dvoch mesiacoch po narodeni syncaeka nam ochrela vazne dcerka a po voch tyzdnoch diagnostikovali nasmu chlapcekovi vyvojovu poruchu... Zrutil sa mi svet... Obe deti vazne chore... A tak sa rozbehol kolotoc po lekaroch, namiesto prechadzok sme boli v nemocniciach... Syncekovi sa vysledky upravili po 9 mesiacoch a nakoniec sa zistilo, ze je uplne zdravy. Aspon to - dodalo mi to silu, lebo dcerke v tom case nasli nalez na mozgu... Bolo to tazke obdobie, ale moje deti ho vyhrali, a ja som za ne nesmierne stastna a tesim sa z malickosti, z kazdeho usmevu, kriku, placu, neporiadku. Toto narocne obdobie ma velmi zmenilo.
Aj vo vas su ukryte materinske city, ktore sa prebudia, ked bude potreba, verte mi. Z celeho srdca vam vsetkym zelam splnenie vstkych priani a posielam vam kus mojho stastia.
|
|
|
