|
Titel : RE: Anjelik LUKÁŠKO
|
Autor: Andrea
()
Datum: 22.06.2010 21:23:30
Ivetka ,určite si si deti nenechala umrieť schválne -to by sme ani jedna neurobili,to čo sa stalo tebe,mne a všetkým tu sa asi nedalo inak ovplyvniť alebo zmeniť.Ja si myslím že svoj život má každý človek niekde napísaný a predpovedaný a tak to je.Niekdo sa životom pretlka s chorobami,z nešťastím a čoho sa dotkne nedopadne dobre a na druhej strane je niekde človek, čo ani nevie čo robiť od šťastia,každý problém ktorý sa naskytne sa akosi sám aj vyrieši v jeho prospech.Totižto poznám takú osobu,to je neskutočne štastná žena a ona sa tým ani netají,z nej to až tak žiari.Preto hovorím že aby ona mohla biť tak neskutočne šťastná ,musí biť niekde nikto z veľkým nešťastím,žiaľom a smolou.Nezávidím jej to šťastie,len to mi je ľúto že taká osoba nikdy nepochopí toho druhého.A naše manželstvo??aj sa mi zdalo že nás to dalo dokopy,ale v poslednej dobe čím dalej tým viac sa mi zdá že sa nejak odsudzujeme.Manžel má už dlhšiu dobu zdravotné problémy,ja by som chcela vyskúšať znovu otehotnieť-až to pôjde-bývame v nedokončenom dome a kedže je manžel dosť často PN už sa začína báť aj o robotu.Takže dosť blbá kombinácia asi na všetko.Popri tom všetkom ľútosť za našim chlapčekom...
Ivetka píšeš že chodíš aj 2x denne na cintorín,prepáč že sa pýtam ale nepracuješ??Vieš ja som začala chodiť do roboty po dvoch mesiacoch a som rada že som išla ,aj ked fyzicky a psychicky som bola velmi zle.Kolektív mi pomohol,aj viac roboty potom doma,jednoducho starosti.Ale aj tak nie je minúty aby som si na Lukáška nespomenula.Ale teraz viem, že keby som zostala doma asi by som tu už teraz nebola,tiež som s tým chcela skoncovať.Ale prešlo to,nehovorím že ma to aj teraz niekedy nenapadne ale nebolo by to dobre,teraz to viem.Tak ani ty nad tým nerozmýšlaj,neboj sa príde čas a s našimi detmi sa stretneme a budeme s nimi navždy.
Neboj naši Lukáškovia sú stále s nami.Drž sa.
SRDIEČKO MOJE,BEZHRANIČNE ŤA MILUJEM,ZOSTAŇ SO MNOU...
|
|
|
