|
Titel : RE: Simeonko
|
Autor: barbora
()
Datum: 25.09.2010 20:29:44
ahoj lenka. nasla som tu na anjelikoch jedneho priatela, z ktorym si pisem mailom.a ked som sa ho spytala, co sa stalo jeho synovi, napisal vetu,na ktoru som mu napisala, ze je velmi vystizna a ze ju tiez urcite pouzijem...Stalo sa nam nieco, co vsetci rodicia povedia, ze by sa im nikdy nestalo. linduska sa nam utopila.viem, ze mam pred sebou este dlhe velmi tazke obdobie.dva tri dni fungujem, chodim do prace medzi ludmi som nutena sa tvarit normalne a nezatazovat ich svojim smutkom, a potom pridu dni, ked ten plac neviem zastavit a z prace utekam.vyplacem sa a takto stale dokola uz dva mesiace.velmi tuzime po dalsom babätku. tie dni sa neskutocne vlecu.pomaha mi velmi tato stranka,pretoze pocas dna stretavam ludi, ktori mi povedia, ze vedia, ako mi asi je, ale dokial to nezazili, tak vobec netusia, ake to je.vela ludi mi povie, ze by take nieco neprezilo. ale mna sa nikto nepytal, ci ja to prezijem !!ano tiez som to hovorila kedysi.a zijem, lebo musim. a niekedy prezivam.a pomaha mi pisanie hlavne s tym priatelom, ktory prezil taku istu tragediu ako ja.velmi mi pomaha.prezil to pred par rokmi a je pre mna teraz takym poradcom, ako to zvladat a zaroven sa moze aj on vyrozpravat.lenka drz sa.myslim na teba.
|
|
|
