Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Simeonko
 lenka a mato   24.09.2010   10:04:58 
 RE: Simeonko
 barbora   24.09.2010   12:48:15 
 RE: Simeonko
 lenka a mato   24.09.2010   23:11:15 
 RE: Simeonko
 barbora   25.09.2010   20:29:44 
 RE: Simeonko
 lenka a mato   25.09.2010   22:06:05 
 RE: Simeonko
 barbora   26.09.2010   19:39:14 
 RE: Simeonko
 lenka a mato   26.09.2010   20:17:46 
 RE: Simeonko
 barbora   26.09.2010   20:27:36 
 RE: Simeonko
 zuzana+peto   26.09.2010   21:07:13 
 RE: Simeonko
 zuzana   24.09.2010   12:56:59 
 RE: Simeonko
 lenka a mato   24.09.2010   23:26:21 

  Titel : RE: Simeonko
Autor: lenka a mato  ()     Datum:  25.09.2010 22:06:05

ahoj barborka.uplne ta chápem a lutujem.my sme sa báli že sa nam malý utopí,lebo bez vody nevedel žiť,celý dom sme zabezpečily,a hlavne zásuvky éšte aj na dovolenke ako prvé sme zabezpečili zásuvky aby sa niečo nestalo,nespúštali sme ho z očí a stalo sa, bol vonku a jeho zvedavosť mu nedala a skúmal ako vždy všetko nové a tak strčil pršteky do elektriky a... oživovali ho 90 min,manžel je zachranár ja sestrička všetcia nás poznali a snažili sa ho zachrániť ale nebesa boli silnejšie...srdiečko mu bilo ale nastala u neho mozgová smrť na áre mu dali ešťe 36 hodín života podla zákona a potom ho odpojili...nikomu na svete to neprajem,držali sme ho v náručí a šepkali ako musí odísť a byt statočný...neviem kde sme zobrali toľko sily to všetko prežiť a čudujem sa, že ešte žijeme a vrátili sme sa do roboty zachraňovať ludí.nik by nemal vravieť a ukazovať na nás že také veci sa im nestanú, ale každí to pochopí až ked je už neskoro.aj my túžime po babätku, povedala som že chcem 10 detí a to som predtím chcela len jedno a nechápala som rodičov ktorí majú veľa detí a teraz to chápem...keby simi nebol sám tak by sme maly pre koho teraz žiť.prajem ti veľa síl a šťastia a hlavne bábätko čo najskôr aby sme sa mali s čoho radovať aj ked na našich anjelikov nikdy nezabudneme a neprestaneme ich milovať.simuško posielam ti vela boštekov na dobrú noc aj za tatíka ten tu už búva,prišiel unavený z práce maminka ide pracovať ráno.chýbaš nám pokladík.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: